Ruská armáda priviedla svet na pokraj katastrofy, keď ovládla areál bývalej jadrovej elektrárne v ukrajinskom meste Černobyľ. Povedal to v utorok (26. 4.) ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pri príležitosti 36. výročia černobyľskej jadrovej havárie. Informovala agentúra AFP.
„Svet bol opäť na pokraji katastrofy, pretože Rusko zaobchádzalo s černobyľskou zónou ako s obyčajným bojiskom. S územím, kde sa ani nesnažili dbať na jadrovú bezpečnosť,“ povedal Zelenskyj počas tlačovej konferencie s generálnym riaditeľom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafaelom Grossim.
„Žiadna krajina na svete nepredstavovala od roku 1986 takú veľkú hrozbu pre jadrovú bezpečnosť v Európe a vo svete ako Rusko od 24. februára,“ zdôraznil Zelenskyj. Práve 24. februára ruský prezident Vladimir Putin nariadil ruskej armáde, aby zaútočila na Ukrajinu, pripomína AFP.
Podľa Grossiho bola situácia v Černobyle, odkiaľ sa ruskí vojaci stiahli koncom marca, „absolútne abnormálna a veľmi, veľmi nebezpečná.“ Dodal, že v areáli bývalej elektrárne vykonajú „špeciálne práce“ zamerané na obnovu poškodenej infraštruktúry.
Zelenskyj následne v utorok večer vyhlásil, že nad areálom tejto elektrárne v nízkej výške preleteli dve riadené strely vystrelené ruskou armádou.
Čo sa stalo v Černobyle
Výbuch v Černobyľskej jadrovej elektrárni nastal v noci 26. apríla 1986. Havária zasiahla niekoľko regiónov Ukrajiny, Ruska a Bieloruska. Zo zóny okolo elektrárne, ktorá je dodnes neobývaná, evakuovali 115 000 ľudí.
V oficiálnych štatistikách sa dodnes píše, že výbuch si vyžiadal 31 obetí. V skutočnosti ich bolo omnoho viac – posledné údaje hovoria o 170 000 ľuďoch, ktorí zomreli v dôsledku radiácie.
Na likvidácii havárie sa podieľalo asi 600 000 ľudí, pričom až 165 000 z nich zostalo v dôsledku radiácie invalidmi.
Vybuchnutý štvrtý reaktor spolu so strechou tretieho reaktoru neskôr prekryli masívnou oceľovo-betónovou konštrukciou, takzvaným sarkofágom, aby zamedzili šíreniu rádioaktívnej kontaminácie.
V novembri 2016 na sarkofág umiestnili nový obrovský kryt s predpokladanou životnosťou 100 rokov, ktorý chráni pôvodnú konštrukciu pred degradáciou vplyvom počasia.