Britský premiér Boris Johnson a predsedníčka švédskej vlády Magdalena Anderssonová v stredu (11. 5.) podpísali dohodu o vzájomných bezpečnostných zárukách svojich krajín.
Podobnú dohodu podpísal Johnson neskôr v stredu aj s fínskym prezidentom Sauli, Niinistöm. Informuje o tom britská stanica Sky News.
Tieto dohody majú umožniť intenzívnejšiu obrannú a bezpečnostnú spoluprácu severských krajín s Britániou, zdieľanie spravodajských informácií či spoluprácu v oblasti kybernetickej bezpečnosti.
Podľa Johnsona si krajiny v prípade útoku prídu navzájom na pomoc, ak o to napadnutá krajina požiada.
„To, čo teraz hovoríme a robíme, je v podstate iba vyjadrením toho zjavného – že dve liberálne demokracie by si v prípade útoku navzájom pomohli,“ povedal Johnson v Štokholme. Vysvetlil, že záruky vzájomnej pomoci sa týkajú aj živelných pohrôm.
„Množstvo vrakov ruských tankov lemujúcich cesty na Ukrajine vďaka (protitankovým strelám) NLAW, ktoré vyvinuli vo Švédsku a vyrobili sme v Británii, ukazuje na potenciál tejto spolupráce,“ dodal Johnson.
Fínsko o NATO
„Od ďalekého severu až po Pobaltie a ďalej budú naše ozbrojené sily spolu trénovať v operačných cvičeniach. Spojením našich obranných a bezpečnostných schopností formalizujeme prísľub, že vždy si prídeme navzájom na pomoc,“ uviedol Johnson neskôr vo Fínsku.
Niinistö zase povedal, že Fínsko ci cení silnú podporu Británie k politike otvorených dverí Severoatlantickej aliancie. Ako i prípadného vstupu Fínska do NATO.
„Chceli by sme maximálne posilniť našu bezpečnosť tým alebo onakým spôsobom, kým rozmýšľame o vstupe do NATO,“ uviedol Niinistö s tým, že ak Fínsko vstúpi do NATO, tento krok nebude mierený proti nikomu.
