Od narodenia talianskeho hudobného skladateľa a jedného z najvýznamnejších komponistov svojej doby, Claudia Monteverdiho, uplynulo 455 rokov.
Štýlovo patrí jeho dielo do obdobia prelomu renesancie a baroka. Bol autorom mnohých profánnych a sakrálnych diel. Významný je najmä ako dovŕšiteľ formy madrigalu (druh svetskej vokálnej polyfónie) a jeden zo zakladateľov opery.
Claudio Zuan Antonio Monteverdi sa narodil 15. mája 1567 v talianskom meste Cremona. Ako syn lekára dostal dobrú výchovu a skoro začal prejavovať hudobné nadanie. Prvé dielo skomponoval vo veku pätnásť rokov. Bola to zbierka skladieb Sacrae cantiunculae (1582).
V roku 1607 skomponoval operu
V roku 1587 uverejnil prvú zo svojich deviatich kníh madrigalov. Potom ho roku 1590 povolali na dvor vojvodu Vincenza I. Gonzagu v talianskom meste Mantova, ako speváka a violistu. Na tomto poste zotrval 22 rokov.
Našiel tu výborné podmienky pre svoj hudobný vývoj a kompozičnú prácu. V roku 1595 sa zúčastnil vojvodovho ťaženia proti Turkom do Uhorska. Vincenzova cestovná Capella Musicale mala vtedy štyroch členov. Napriek svojim povinnostiam na dvore skomponoval Monteverdi medzi rokmi 1590 a 1605 ďalšie štyri knihy madrigalov.
V roku 1607 skomponoval jednu z prvých opier vôbec, nazvanú L’Orfeo (Orfeus). Napísal ju na objednávku pri príležitosti konania sa každoročného karnevalu v Mantove, kde okamžite slávila veľký úspech.
V roku 1608 skomponoval druhú operu s názvom Arianna (Ariadna), z ktorej sa zachovalo iba slávne Lamento – Ariadnin nárek. V roku 1610 potom vytvoril svoje majstrovské duchovné dielo Vespro della Beata Vergine, teda Mariánske nešpory.
Dostal sa do finančných problémov
Po smrti vojvodu Vincenza I. v roku 1612 ho jeho nástupca prepustil, keďže mal pre hudbu menej pochopenia. Monteverdi sa preto dostal do finančných problémov.
Po krátkom pobyte v talianskej Cremone ho v roku 1613 menovali za kapelníka v Bazilike sv. Marka v Benátkach v Taliansku, čo bolo v tom čase jedno z najvýznamnejších miest, aké mohol hudobník dosiahnuť.
Monteverdi tu obnovil miestny chrámový zbor a doplnil jeho repertoár svojimi novými skladbami, ktorých výber v roku 1640 uverejnil pod názvom Selva morale e spirituale.
Komponoval aj svetské skladby
Okrem duchovných diel Monteverdi komponoval i svetské skladby. V roku 1624 v dome benátskeho patricija Girolama Moceniga uviedol prvé scénické oratórium v dejinách hudby Combattimento di Tancredi e Clorinda (Súboj Tankreda a Clorindy). Medzi rokmi 1614 a 1638 uverejnil šiestu až ôsmu knihu madrigalov.
Keď v roku 1637 začalo v Benátkach prevádzku prvé verejné operné divadlo, zložil ďalšie javiskové diela. Okrem iných aj opery Il ritorno d’Ulisse in patria (Odyseov návrat do vlasti, 1641) a L’incoronazione di Poppea (Korunovácia Poppey, 1642).
Claudio Monteverdi zomrel 29. novembra 1643 v Benátkach. Jeho hrob sa nachádza v Bazilike Santa Maria Gloriosa dei Frari (Bazilika Oslávenej Panny Márie) v Benátkach.
Posmrtne mu vyšla ešte deviata kniha madrigalov (1651), zozbieraná z jeho pozostalosti.
Hudobný skladateľ Claudio Monteverdi postupne upadol do zabudnutia. Jeho dielo objavil až taliansky skladateľ a hudobný vedec Gian Francesco Malipiero, ktorý ho v šestnástich zväzkoch vydal v rokoch 1916 až 1942. Od tých čias záujem o jeho dielo postupne narástol.
