Jedna z najvýraznejších slovenských hereckých osobností, Emília Vášáryová, oslavuje v stredu (18. 5.) 80. narodeniny. Narodila sa 18. mája 1942 v dedine Horná Štubňa v Turci. Jej sestrou je Magda Vášáryová, bývalá politička, diplomatka a rovnako herečka.
Emília Vášáryová sa herectvu venovala už od detstva ako ochotníčka, obľubovala takisto gymnastiku, píše web Janáčkovej akadémie múzických umení, na ktorej herečka získala čestný doktorát.
Celý profesionálny život pôsobí v SND
Po gymnáziu nastúpila na Vysokú školu múzických umení v Bratislave, kde vyštudovala herectvo, potom sa v roku 1963 zamestnala v divadle Nová Scéna. O rok neskôr sa stala členkou činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave. Pôsobí tam doteraz.
Počas svojej divadelnej kariéry v SND stvárnila mnoho významných úloh. Stvárnila množstvo veľkých dramatických postáv, ako napríklad Ofélia (Hamlet, 1964), Roxana (Cyrano z Bergeracu, 1967), Salome (Herodes a Herodias, 1970), Antigona (Antigona, 1971), Ifigénia (Ifigénia v Tauride, 1982) či Agnes (Krehká rovnováha, 1998).
V roku 1999 potvrdila svoje herecké majstrovstvo v role Starenky v absurdnej dráme Stoličky. Výzvou pre herečku bolo aj stvárnenie opernej divy Marie Callas v inscenácii Majstrovská lekcia Marie Callas (2002).
Rozporuplný charakter matky, ktorá vo vojnových časoch bojuje o prežitie svojich detí zosobnila v predstavení Matka Guráž a jej deti (2009). V roku 2014 sa vďaka spolupráci SND a berlínskeho Deutsches Theater predstavila v inscenácii Bludičky, v ktorej stelesnila opatrovateľku.
Aktívna aj v súčasnosti
V súčasnosti ju diváci môžu na doskách SND vidieť v inscenáciách Čaj a apokalypsa, Divadelný román, Dnes večer nehráme, Ilúzie či Kým prídu Stouni.
Nezáleží na tom, či hrá v hre napísanej pred niekoľkými mesiacmi, alebo v antickej dráme. Dokáže sa maximálne prispôsobiť, nepozná obmedzenia. Napriek tomu, že jej najviac vyhovujú elegantné ženy, rovnako dobre zahrá ženy z periférie.
„Najviac inklinuje k psychologicko komplikovaným úlohám. Preto jej hereckému rukopisu absolútne vyhovovali Čechov, Turgenev… Často hráva, a veľmi kvalitne, aj v súčasnej dráme. Emília Vášáryová bezkonkurenčne patrí, ak sa pozrieme na celé generácie slovenského herectva, k popredným herečkám, ktoré sa nerodia každý deň,“ priblížil pre Rádiožurnál na Rádiu Slovensko Karol Mišovic zo Slovenskej akadémie vied.
Hereckú biografiu Emílie Vášáryovej však charakterizuje aj jej vzťah k modernej dráme, k dielam Jeana-Paula Sartra, Pera Olova Enquista, Thomasa Bernharda, Edwarda Albeeho, Eugena Ionesca, Yasminy Rezy či Terrenca McNallyho. V dielach týchto autorov ju mohli vidieť návštevníci divadiel Aréna, L+S či pražského Divadla na Zábradlí.
Herečka sa, samozrejme, venuje aj natáčaniu filmov. Diváci si ju môžu pamätať napríklad ako manželku cholerického Jindřicha Krausa, ktorého v kultovej českej komédii Pelíšky režiséra Jana Hřebejka hral Jiří Kodet.
Debutovala vo filme ešte pred vyštudovaním
Vo filme debutovala ešte skôr než prišla profesionálna kariéra v divadle. V roku 1958 totiž hrala v československo-maďarskom filme Dáždnik sv. Petra.
S legendárnym Jozefom Kronerom si zahrala vo filme Kubo, významnú rolu Evy Weimmanovej hrala vo filme Námestie sv. Alžbety. V 60. rokoch sa tiež nezmazateľne zapísala do povedomia divákov po boku Jana Wericha v Jasného komédii Až príde kocúr. V tomto období sa predstavila aj vo filmoch Drak sa vracia či Majster kat.
Zažiarila v drámach Martina Hollého ml. Balada o siedmich obesených (1968) aj Medená veža (1970). Andrej Lettrich ju obsadil do kriminálky Prípad krásnej nerestnice (1973) i do rodinných ság Červené víno (1976) či Alžbetin dvor (1986).
Čo sa týka novších filmov, v roku 2018 ju napríklad obsadil do svojho filmu Čiara o pašeráctve na slovensko-ukrajinskej hranici režisér Peter Bebjak. Hrala aj vo filme Masaryk a hlavnú postavu stvárnila v snímke Eva Nová z rokov 2016, resp. 2015.
Cenia si ju Slováci i Česi
Herečka získala mnoho ocenení, medzi nimi aj české štátne vyznamenanie. Medailu za zásluhy jej v roku 2003 odovzdal vtedajší český prezident Václav Havel.
O rok skôr získala slovenské štátne vyznamenanie – Rád Ľudovíta Štúra I. triedy. Udelil jej ho vtedajší prezident Rudolf Schuster.
Krištáľové krídlo si prevzala v roku 1999. V roku 2000 získala Emília Vášáryová v slovenskej novinárskej ankete titul Herečka storočia. Okrem toho získala trikrát cenu DOSKY za najlepší herecký výkon sezóny, v roku 2004 jej udelili cenu Český lev za stvárnenie hlavnej úlohy vo filme Jana Hřebejka Horem pádem.
Národnú filmovú cenu Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre si prevzala v roku 2022.
„Herecký výkon Emílie Vášáryovej je vysoko profesionálny, dokonalý a premyslený, no jeho racionalita nikdy neprevládne nad ľudským osudom postavy, jej zraniteľnosťou či nečakanou odvahou,“ priblížil jej herecký štýl web Janáčkovej akadémie múzických umení.
Okrem herectva sa dlhé roky venovala aj pedagogickej činnosti. V rokoch 1990 až 2020 pôsobila ako pedagogička na Katedre herectva Divadelnej fakulty VŠMU. V roku 1999 ju vymenovali za profesorku v odbore divadelné umenie a veda – herectvo. Informuje o tom web SND.
