Samko Dudík bol legendárnym myjavským primášom, huslistom, spevákom a zberateľom myjavských piesní. Patril medzi jedinečných interpretov a propagátorov slovenskej ľudovej hudby.
Ťahavá melódia a svojské rytmy, aj tak by sa dalo charakterizovať Dudíkovo husľové majstrovstvo. „Hudba – to nie je len tak. Mráz musí človeka obísť po hlave!“ hovoril Samko Dudík a toto vyznanie napĺňal pri každej svojej interpretácii.
Hudba ho bavila od detstva
Samko Dudík sa narodil 28. októbra 1880 na Myjave. Mal šesť súrodencov. Už ako štvorročný sa naučil tancovať čardáš, ako deväťročný si pozliepal prvé husličky. S bratmi si na Myjave založil detskú kapelu, neskôr sa spojil so skupinou cigánskeho primáša Baláža a spolu s nimi hrával v myjavských hostincoch.
Zlá finančná situácia v rodine ho však donútila pokračovať v otcovom remesle – tkal plátno na mechy do vodných mlynov. Rok a pol bol v Kežmarku na textilnej škole. Potom sa definitívne rozhodol, že sa bude venovať hudbe. So svojou kapelou pôsobil v novootvorenom myjavskom kine Légie.
V roku 1897 hral Dudík so svojou kapelou na svadbe dcéry košarišského farára Pavla Štefánika. Svojou hudbou natoľko očaril vtedy mladého Milana Rastislava Štefánika, že ho požiadal o kultúrnu spoluprácu na študentských slávnostiach vysokoškolského klubu Detvan a Československej jednoty v Prahe. Jeho kapela sa v roku 1913 predstavila aj na Všeslovanskom zjazde v Prahe, kde takisto nadchla mnohých účastníkov.
Odvelili ho na srbský front
Počas prvej svetovej vojny bol Samko Dudík školníkom v myjavskej ľudovej škole. V provizórnom lazarete hrával zraneným. Bol uznaným nevojakom, ale za jeho verejné prejavy národniarstva ho za trest odvelili k regimentu kanonierov na srbský front.
Po návrate domov v roku 1917 dal opätovne dokopy kapelu. Spoznal sa a skamarátil s výtvarníkom a fotografom Karolom Plickom, spevákmi Jankom Blahom a Martinom Holým.
V roku 1927 si jeho hru na Kyjovských národopisných slávnostiach vypočul český hudobný skladateľ Leoš Janáček, ktorý v tom čase hľadal hudbu na reprezentáciu Československa na Svetovej prehliadke hudieb v nemeckom Frankfurte nad Mohanom. Dudíkovci zvíťazili.
Po tomto úspechu začal Dudík hrávať s Českou filharmóniou a v roku 1932 sa rozhodol natrvalo sa presťahovať do Prahy. Žil tu dvanásť rokov.
Počas Protektorátu Čiech a Moravy sa Dudík zapojil do odboja. Po zistení, že ho sleduje gestapo, sa narýchlo vrátil v roku 1944 na Slovensko. Mal šesťdesiatštyri rokov a žiadne peniaze. Zamestnal sa v Slovenskej armatúrke Myjava. Spolupracoval s tanečnou skupinou Kýčera z Turej Lúky, neskôr bol primášom súboru Kopaničiar.
Objavil sa aj pred kamerou
Hudobné majstrovstvo huslistu-samouka Samka Dudíka je zachytené na mnohých gramofónových a rozhlasových nahrávkach. Objavil sa aj pred kamerou.
Ako pripomína Rádio Regina Západ, hral aj v komédii Priateľka pána ministra spolu s hlavnou predstaviteľmi Adinou Mandlovou, Oldřichom Novým či Jaroslavom Marvanom. Tiež hudobne spolupracoval so spisovateľkou Zuzkou Zguriškou počas jej krátkej divadelno-filmovej kariéry.
Jeho umenie zachytávajú tiež dokumentárne filmy Myjavský muzikant (1956) a Samko Dudík (1981).
Samko Dudík bol trikrát ženatý a mal dvanásť detí. Zomrel 25. mája 1967 na Myjave.
