So 121 strelnými zbraňami na 100 obyvateľov sú Američania najozbrojenejším národom sveta. Obyvateľstvo USA tvorí 4,4 percenta svetovej populácie, ale vlastní 42 percent všetkých zbraní. Svoju úlohu zohráva tiež čierny trh, ktorý zásobuje zločincov, ktorí si zbraň nemôžu kúpiť legálne.
Počet vrážd na obyvateľa je v USA jedným z najvyšších. V roku 2020 došlo v USA podľa neziskovej organizácie Gun Violence Archive k 600 prípadom streľby, ktoré si vyžiadali jedného a viac zranených alebo obetí. Na následky poranení spôsobených strelnou zbraňou v USA ročne zomrie okolo 30 000 ľudí.
Snahy o reguláciu predaja zbraní, ktoré sa vždy ozývajú hlavne po rôznych hromadných vraždách, narážajú najmä na vplyvnú Národnú asociáciu držiteľov strelných zbraní (NRA). Asociácia, ktorú založili v roku 1871, je považovaná za jednu z najvplyvnejších aj najkritizovanejších lobistických organizácií v USA.
Ústava zakotvuje právo na zbraň
Právo na vlastníctvo a nosenie zbrane je zakotvené v druhom dodatku americkej ústavy z roku 1791: „Dobre organizovaná domobrana je nevyhnutná v záujme bezpečnosti slobodného štátu; právo ľudu držať a nosiť zbrane nesmie byť preto obmedzované.“
Pre budúce generácie sa dodatok stal kontroverzným ustanovením, ktoré podľa jeho zástancov neodmysliteľne chráni základné slobody občanov USA a stalo sa americkou tradíciou.
Podmienky licencie na získanie zbrane a možnosti použitia zbrane sa líšia štát od štátu, najbežnejšou podmienkou je dosiahnutie 21 rokov a absolvovanie formálneho školenia. Pravidlá pre nosenie zbraní si určujú jednotlivé americké štáty samy.
Bez povolenia je to od minulého roka nanovo možné v Iowe, Tennessee, Montane, Wyomingu a Utahu. A to aj napriek dlhodobej snahe o reguláciu zbraní, ktorú presadzuje prezident Biden.
Biden kritizuje zbrojovky
Biden už dlhšie kritizuje výrobcov strelných zbraní, ktorých označuje za nepriateľov snáh Demokratickej strany o zavedenie prísnejších pravidiel pre predaj zbraní verejnosti. Sľúbil napríklad, že sa bude snažiť presadiť zákaz výroby útočných pušiek typu AR-15.
Tento typ pušky si v deň dovŕšenia 18 rokov zakúpil aj Salvador Ramos, ktorý v utorok (24. 5.) na základnej škole v meste Uvalde v americkom štáte Texas zastrelil 19 detí a dvoch dospelých.
Rovnakým typom zbrane v sobotu (14. 5.) zabil 18-ročný strelec v supermarkete v americkom meste Buffalo v štáte New York desať ľudí. Útok bol podľa vyšetrovateľov rasovo motivovaný.
Snaha odporcov zbrojnej loby bola v USA doteraz márna. V Kongrese sa návrh na sprísnenie zákona o držaní zbraní objavil už niekoľkokrát, ale scenár bol zakaždým zhruba rovnaký. Demokrati žiadali sprísnenie podmienok na obstarávanie zbraní, republikáni odkazovali na druhý dodatok americkej ústavy, ktorý občanom zaručuje právo ozbrojovať sa.
Vlani v júni Biden oznámil niekoľko exekutívnych príkazov a odporúčaní pre štátne a miestne úrady, ktorými chce jeho administratíva bojovať proti nárastu násilných zločinov. Zameriava sa na predajcov zbraní, ktorí porušujú federálne zákony, ktorým vyhlásil politiku „nulovej tolerancie“.
Za jediné pochybenie tak úrady obchodom ihneď odoberú licenciu. Vo viacerých mestách tiež ustanovil špeciálne tímy, ktoré majú za cieľ potlačiť nelegálne obchodovanie so zbraňami. Vyčlenil tiež väčšie financie pre federálny Úrad pre alkohol, tabak, zbrane a výbušniny (ATF), ktorý monitoruje zbrane v USA.
Biden: Kedy naberieme odvahu?
Na utorkovú (24. 5.) streľbu v texaskej škole reagoval v stredu (25. 5.) prezident Biden slovami: „Ako národ sa musíme pýtať, kedy sa, preboha, postavíme loby výrobcov strelných zbraní? Kedy preboha urobíme to, čo treba urobiť?“
Na svojom twitteri napísal: „Takéto prípady masovej streľby by sa len ťažko stali kdekoľvek inde vo svete. Prečo chceme s týmito masakrami žiť? Ako dlho im budeme len prihliadať? Kedy už preboha zoberieme odvahu a začneme to riešiť? Je čas premeniť túto bolesť na činy.“
Clintonovo obmedzenie Bush nepredĺžil
Zatiaľ posledný zákon obmedzujúci predaj zbraní schválil Kongres za demokratického prezidenta Billa Clintona v roku 1994 po sérii krvavých incidentov.
Zákaz sa vzťahoval na asi dvadsiatku poloautomatických útočných zbraní a zakazoval tiež zásobníky, ktoré pojmú viac ako desať nábojov. Platnosť zákona ale vypršala v roku 2004 a za administratívy republikánskeho prezidenta Georgea Busha ju nepredĺžili, čo zákon umožňoval.
Bushov nástupca Barack Obama už počas prvej volebnej kampane v roku 2008 za to na Busha tvrdo útočil. Po Obamovom nástupe do úradu sa to ale nepodarilo ani jemu. Prezident svoj neúspech zdôvodnil argumentom, že presadiť takýto zákon je príliš ťažké.
Pokusy o reguláciu vždy po tragédiách
Ďalší pokus o reguláciu predaja zbraní Kongres schválil v roku 2007. Zákonodarcovia tak reagovali na krviprelievanie na Virginskom polytechnickom inštitúte, kde prišlo o život 33 ľudí vrátane šialeného strelca.
Nový zákon rozšíril kontrolu záujemcov o kúpu strelných zbraní a jedným z jeho hlavných cieľov bolo prinútiť jednotlivé štáty rozšíriť previerky vlastníkov zbraní a poskytnúť ďalšie údaje o ich zdravotnom stave a výpisy z trestných registrov pre databázu záujemcov o kúpu zbraní (NICS) amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI).
Jednotlivé štáty sa totiž dovtedy s ohľadom na ochranu osobných údajov a pre rozpočtové obmedzenia sa doteraz zdráhali poskytovať tieto informácie.
Reakciou na ďalšie krviprelievanie vo floridskom Parklande so 17 obeťami vo februári 2018 bol zákon, ktorý schválili na Floride na jar 2019. Ten umožňuje učiteľom nosiť do tried a učební zbrane, aby mohli zakročiť v prípade hromadnej streľby.
Spojené štáty potom zaplavila vlna masových protestov, pri ktorých väčšinou mladí ľudia požadovali obmedzenie či úplný zákaz predaja útočných zbraní. Vtedajší prezident Donald Trump spolu s NRA namiesto toho prišli s návrhom, aby sa učitelia vyzbrojili. To odporcovia zbraní kritizovali s odôvodnením, že viac zbraní plodí viac násilia.
