Cieľom Marshallovho plánu (oficiálne plánu európskej obnovy) bolo vytvoriť širšiu koncepciu pomoci USA vojnou zdevastovanej Európe. Išlo najmä o pomoc hladujúcim ľuďom. Starý kontinent totiž v roku 1947 sužovalo sucho aj krutá zima.
Cieľom bolo tiež zabránenie šíreniu komunizmu a nadviazanie hospodárskej a politickej spolupráce. Marshallov plán zverejnili pred 75 rokmi – 5. júna 1947.
Obnova ekonomiky
V povojnovej Európe v tom čase rástol už taký silný vplyv komunistických strán (napríklad v Taliansku a Francúzsku), ktorému sa USA – v tom čase jediný štát disponujúci atómovou bombou – rozhodli čeliť ako vojenskou, tak aj hospodárskou pomocou. V marci 1947 vyhlásili takzvanú Trumanovu doktrínu, ktorej prejavom bola pomoc Grécku a Turecku.
Ďalším projektom bol potom Marshallov plán, ktorého iniciátorom bol americký minister zahraničia George C. Marshall, ktorý úplne razil Trumanovu politiku. Bývalý náčelník generálneho štábu si do vlády USA priniesol osobnú autoritu, a práve preto sa naň obrátila skupina ekonómov a diplomatov, ktorí pripravovali plán pomoci Európe.
Marshall ho prvýkrát predstavil 5. júna 1947 pri svojom prejave na Harvardovej univerzite. „Naša politika nie je namierená proti žiadnej krajine či doktríne, ale proti hladu, biede, zúfalstvu a chaosu. Jej cieľom je obnova fungujúcej svetovej ekonomiky,“ povedal generál.
Masaryk sa vrátil ako „Stalinov pacholek“
Pomoc vo forme potravín, tovarov a úverov ponúkli všetkým európskym krajinám vrátane Nemecka a Sovietskeho zväzu. Československá vláda Marshallov plán najprv prijala (aj hlasy komunistov), ale neskôr ho musela na nátlak sovietskeho diktátora Josifa Stalina odmietnuť. Stalin vtedy príliš nepochyboval, že hladná a rozvrátená Európa mu spadne do rúk.
K Marshallovmu plánu pritom vtedajšia československá vláda a hlavne občania vzhliadali s veľkou nádejou. Situáciu z roku 1947 ale dobre charakterizoval výrok ministra zahraničia Jána Masaryka, podrobeného v Moskve tlaku: „Išiel som do Moskvy ako minister zahraničia samostatného štátu, vraciam sa ako Stalinov pacholek!“
V americkom Kongrese sa debata o Marshallovom pláne naťahovala, niektorí senátori ho spochybňovali. Komunistický puč v bývalom Československu ale podnietil parlament k okamžitému hlasovaniu. Prezident Truman potvrdil zákon 3. apríla 1948. Vzápätí už mohla z USA vyplávať prvá loď vezúca do Európy 9 000 ton pšenice.
Projekt prinášal výhody obom stranám. Amerika sa potrebovala zbaviť svojich prebytkov vyrábaných demobilizovanými vojakmi. Európe zase zúfalo chýbali doláre na ich nákup.
Američania na základe Marshallovho plánu poskytli západnej Európe v rokoch 1948 až 1952 pomoc za zhruba 17 miliárd dolárov (vtedy viac, ako predstavoval ročný rozpočet ministerstva obrany USA). Na to zareagoval britský politik Winston Churchill: „Schválenie Marshallovho plánu Kongresom bolo medzníkom vo svetovej histórii. „
Kto si koľko ukrojil?
Plán nakoniec prijalo 16 západoeurópskych krajín, odmietol ho ZSSR a jeho budúce východoeurópske satelity. Najväčší diel pomoci si „odhryzli“ Spojené kráľovstvo (takmer 3,2 miliardy dolárov), Francúzsko (2,7 miliardy) a Taliansko (1,5 miliardy).
Západnému Nemecku stačilo 1,5 miliardy dolárov, aby sa v roku 1951 vrátilo na predvojnovú úroveň (podobne Rakúsko a Taliansko).
Pomoc prispela k hospodárskemu boomu krajín (veľká časť smerovala do obnovy a modernizácie infraštruktúry), ale tiež k zvýšeniu vplyvu a prestíže USA v Európe. Pravdou je tiež, že plán prispel k rozdeleniu Európy, rozkol ale len urýchlil a potvrdil.
Realizáciou Marshallovho plánu bola poverená Organizácia pre európsku hospodársku spoluprácu (OEEC), predchodca neskoršej Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Spomína sa aj pri Ukrajine
Generála Marshalla v roku 1953 ocenili Nobelovou cenou za mier. Prezident Truman sa okrem doktríny „zadržiavania komunizmu“ preslávil aj leteckou pomocou obliehanému Západnému Berlínu. Okrem toho rozhodol tiež o zvrhnutí atómových bômb na Japonsko a súhlasil s účasťou USA vo vojne v Kórei.
Meno plánu sa teraz objavuje aj v debatách o ruskej invázii na Ukrajinu. Americká ministerka financií Janet Yellenová napríklad povedala, že Ukrajina bude potrebovať „masívnu podporu“ obnovy o rozsahu porovnateľnom s Marshallovým plánom pre Európu po 2. svetovej vojne.
„Potrebujeme strategický medzinárodný podporný plán pre Ukrajinu, ktorý bude analogický k Marshallovmu plánu,“ povedal tiež ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
