Pôsobil dlhé roky v politike a patril medzi stálice Kresťanskodemokratického hnutia (KDH). Pavol Hrušovský vo štvrtok (9. 6.) oslavuje okrúhle jubileum 70 rokov.
Narodil sa 9. júna 1952 v obci Maňa pri Nových Zámkoch. Štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (PF UK) v Bratislave ukončil v roku 1978. Pracoval ako právnik v rôznych hospodárskych organizáciách.
V roku 1989 sa stal vedúcim právneho oddelenia Jednota Spotrebné družstvo (SD) Nitra, od roku 1992 bol prednostom Okresného úradu v Nitre.
Politicky sa angažoval hneď po vzniku KDH. V roku 1989 ho zvolili za poslanca do Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky (FZ ČSSR).
Vo voľbách v roku 1990 ho opätovne zvolili za poslanca Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (FZ ČSFR). Tam pôsobil v ústavnoprávnom, zahraničnom, mandátovom a imunitnom výbore.
Poslancom Slovenskej národnej rady (SNR) bol od parlamentných volieb v roku 1992. V prvom volebnom období Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) bol členom ústavnoprávneho, mandátového a imunitného výboru. V septembrových voľbách v roku 1998 kandidoval za poslanca do NR SR za Slovenskú demokratickú koalíciu (SDK). Jej členom bol od júla 1998 do marca 1999, keď sa opäť stal členom KDH.
Roky viedol KDH i parlament
V rámci jeho kariérneho pôsobenia v KDH si ho v apríli 1999 členovia hnutia na sneme zvolili za podpredsedu hnutia pre vnútornú politiku. Na sneme v Trenčíne v roku 2000 ho zvolili členovia hnutia za predsedu. Nahradil v tejto funkcii Jána Čarnogurského, ktorý bol na čele KDH od jeho vzniku a ktorý ho odporučil do tejto funkcie.
V pozícii predsedu KDH ho potvrdili v roku 2001 v Nových Zámkoch, na 14. sneme v roku 2003 v Spišskej Novej Vsi a aj na prešovskom sneme v roku 2007. Vďaka tomu bol predsedom KDH do septembra 2009, keď ho na tomto poste nahradil Ján Figeľ (KDH).
V roku 1998 bol počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu podpredsedom parlamentu. V druhej vláde rovnakého premiéra ho na ustanovujúcej schôdzi v roku 2002 zvolili za predsedu Národnej rady. Tento post zastával až do februára 2006.
Na protest proti nepredloženiu a neschváleniu zmluvy o výhrade vo svedomí medzi SR a Vatikánom totiž odišlo KDH 6. februára 2006 z druhej vlády premiéra Dzurindu. Hrušovský sa v tej súvislosti vzdal funkcie predsedu NR SR.
Poslancom NR SR za KDH bol Pavol Hrušovský aj v rokoch 2006 až 2010. Od júla 2010 do októbra 2011 bol podpredsedom NR SR.
Predsedom NR SR bol ešte raz
Predsedom parlamentu však bol aj po druhý raz. Na tomto poste nahradil po páde vlády Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) predsedu SaS Richarda Sulíka. Bolo to len na zopár mesiacov, keďže krajinu čakali predčasné voľby. V nich jasne zvíťazil Smer-SD, KDH bolo najsilnejšou opozičnou stranou a vo volebnom období 2012 až 2016 bol Hrušovský predsedom poslaneckého klubu KDH.
Ľudová platforma – zoskupenie slovenských stredopravých politických strán KDH, SDKÚ-DS a Most-Híd založené z iniciatívy KDH ho nominovalo ako svojho kandidáta na prezidenta do volieb 2014. V prvom kole voľby hlavy štátu nakoniec získal 63 298 hlasov (3,33 % z odovzdaných hlasov) a zo 14 kandidátov skončil na 6. mieste.
Po neúspešných prezidentských voľbách, neúspešných parlamentných voľbách a následnom prekvapujúcom odmietnutí jeho kandidatúry na delegáta celoslovenského snemu KDH v máji 2016, sa z aktívnej politiky stiahol.
Vláda Roberta Fica (Smer-SD) schválila Pavla Hrušovského vo februári 2017 na šesťročné funkčné obdobie, ako jedného z nových členov Dozornej rady Eximbanky SR, ktorá je špecializovanou finančnou inštitúciou, spájajúcou v sebe bankové a poisťovacie činnosti s cieľom podpory exportu
