Fínsko chce posilniť výstavbu plotov na 1 300 kilometrov dlhej hranici s Ruskom. Podľa prieskumov s tým súhlasí väčšina fínskych politikov, podľa ktorých by takto zabránili prípadným hybridným operáciám. Fíni aj naďalej diskutujú o vstupe do NATO.
Zatiaľ čo tri štvrtiny Fínov Alianciu chcú, tamojšej ruskej menšine sa krok nepáči. Téme sa venovala redaktorka RTVS Soňa Weíssová v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko.
21-ročná študentka Arina prišla do Kuopia vo východnom Fínsku z Ruska pred štyrmi rokmi. Pre Rádiožurnál na Rádiu Slovensko hovorí, že hoci agresiu na Ukrajine odsudzuje, vstup Fínska do NATO posúdiť nevie „Nie som politik. Rozumiem ale tomu, že Fíni by sa pripojiť chceli. Z pohľadu ruského migranta si ale myslím, že to zhorší vzťahy medzi obomi krajinami. Chcela by som, aby bola moja krajina priateľská ku všetkým, ale je to ona, kto ten chaos spôsobuje,“ uviedla Arina.
Jej rovesníčka Tonya do Fínska pricestovala pred tromi rokmi. Počas diskusie podporenej Európskou úniou a iniciatívou Svet medzi riadkami sa najskôr bála otvorene povedať svoj názor, potom sa osmelila.
„Neviem, na ktorú stranu sa mám prikloniť – s mojimi ruskými koreňmi a fínskym životom je ťažké na to odpovedať. Nie som Fínka, nechodila som tu do školy. Tunajšie deti učia k úcte k životu, aj že ich krajina je malá a musí sa o seba postarať sama. Mňa vychovávali inak. Fínsko chce zachrániť samé seba a keď to tak ľudia cítia, tak potom je to dobré rozhodnutie, povedala Tonya.
Vo Fínsku žije vyše 80 000 Rusov
Vo Fínsku sa k ruskej menšine hlási približne 84 000 ľudí. Tonya hovorí, že odkedy vypukla vojna, na jej ruských priateľov niekoľkokrát zaútočili. O rusofóbii hovorí pre Rádiožurnál na Rádiu Slovensko Joni Virkunnen z Centra ruských a hraničných štúdií Karelského inštitútu.
„Pre konflikt na Ukrajine, ale aj prechádzajúce udalosti, najmä Zimnú vojnu, existuje vo Fínsku dlhodobý strach a nedôvera k ruskej menšine. Nikto nevie, ako veľmi rozdeľuje ruské rodiny, že podporujú alebo nepodporujú Vladimíra Putina. Prestávajú hovoriť o politike, sledovať médiá a nechcú mať konflikty s príbuznými v Rusku,“ priblížil Virkunnen.
Tonya aj Arina hovoria, že hoci ony cítia za vojnu hanbu a z Ruska odišli, lebo tam nemali žiadnu budúcnosť, staršia generácia to vidí inak. Podľa experta aj preto, že nehovorí po fínsky a ešte stále sleduje ruské štátne médiá.
Z ruskej menšiny podporuje vstup Fínska do Aliancie pätina. Tesnej väčšine, sa nápad pripojiť sa do NATO podľa prieskumu verejnoprávnej YLE nepáči. Pre porovnanie, tri štvrtiny Fínov vstup podporuje.
