Významný fotograf Tibor Huszár bol kľúčovou postavou pre slovenskú fotografiu v druhej polovici 20. storočia. Vo štvrtok 16. júna uplynie 70 rokov od jeho narodenia.
Umelec neprehliadnuteľný postavou i tvorbou si slobodne vyberal témy a tvoril pozoruhodné fotografické publikácie. Z Huszárovej tvorby vo fotografických kruhoch rezonuje cyklus Cigáni (1993, 2008).
Fotografovaním ľudí tohto etnika sa zaoberal viac ako 15 rokov. Venoval sa aj portrétovaniu osobností svetového umenia a kultúry aj slovenských spisovateľov.
Študoval v New Yorku
Tibor Huszár sa narodil 16. júna 1952 v obci Reca. Po absolvovaní gymnázia v Pezinku študoval na Katedre umeleckej fotografie na Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení (FAMU) v Prahe.
V rokoch 1991-1992 sa zdokonaľoval v anglickom jazyku na Kolumbijskej univerzite (Columbia University) v New Yorku. Následne pracoval na newyorskej umeleckej škole (School of Visual Arts) ako asistent režiséra Vojtěcha Jasného, neskôr v tomto americkom meste pôsobil ako hosťujúci umelec v ďalších školách.
V roku 2003 vyučoval fotografiu na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. O rok neskôr učil predmet Dokumentárna fotografia na Fakulte dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Na nej bol zvolený za predsedu Akademického senátu.
V rokoch 2004 až 2005 absolvoval doktorandské štúdium na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave. V roku 2006 habilitoval na docenta.
Najslobodnejšie etnikum
Na fotografiách Tibora Huszára sú najčastejšie zachytení Rómovia, ktorých považoval za najslobodnejšie etnikum zachovávajúce si svoju identitu. Okrem toho sa venoval tvorbe portrétov a v prvej polovici 80. rokov 20. storočia navštevoval s fotoaparátom aj divadelné predstavenia.
V rámci fotografických ciest spoznal celý bývalý Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR), Čínu i Japonsko.
Huszár fotografoval vzbury v slovenských väzniciach v Leopoldove, Ilave a v Novej Dubnici. Okrem voľnej tvorby sa realizoval aj v oblasti dokumentárnej fotografie, napríklad v roku 1990 zdokumentoval cesty vtedajšieho prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) Václava Havla. Podieľal sa aj na reklamných a politických kampaniach a audiovizuálnych projektoch.
Uznávaný fotograf vydal obsiahle publikácie Portréty (1995), Koloman Sokol (1998), New York – City of tolerance (New York – mesto tolerancie, 2000), Na krídlach večnosti (2006), Letokruhy večnosti (2007), Retrospektíva (2007) a ďalšie.
Jeho talent ocenili mnohí
Tibor Huszár sa stal laureátom niekoľkých ocenení, medzi inými v roku 1983 získal Zlatú plaketu na Medzinárodnom trienále divadelnej fotografie vo vtedajšej Juhoslávii.
V roku 1984 získal Cenu Fondu výtvarných umelcov v Bratislave. Ocenenie Najkrajšia kniha roka za publikáciu Koloman Sokol dostal v roku 1999. V roku 2001 si prevzal Cenu ministra kultúry Slovenskej republiky za knihu New York – City of tolerance, ktorá sa zároveň stala Najkrajšou knihou roka 2001.
Pamätnú plaketu Kolomana Sokola mu udelilo mesto Liptovský Mikuláš v roku 2002. Umelec sa v roku 2007 stal Fotografom roka, cenu získal za publikácie Retrospektíva, Na krídlach večnosti a Letokruhy večnosti.
Európsku kultúrnu cenu Trebbia za podporu umenia, tvorivú činnosť a prínos k dialógu kultúr si Tibor Huszár prevzal v Prahe v roku 2011.
Osobnosť a tvorbu umelca, nominovaného na prestížne ocenenie Krištáľové krídlo 2012, približuje dokumentárny film Tibor Huszár – Návrat späť (2012).
Umelecký fotograf Tibor Huszár zomrel 11. septembra 2013 v Modre vo veku 61 rokov.