Na hlavný obsah

Voľby 2024

Oficiálne výsledky Eurovolieb 2024 na Slovensku

Eurovoľby

Architekt Alfréd Piffl, ktorý zachránil Bratislavský hrad, nakoniec skončil vo väzení

O príčinách jeho zatknutia sa šírili legendy.

Architekt Alfréd Piffl, ktorý zachránil Bratislavský hrad, nakoniec skončil vo väzení
Na snímke doprava na Moste SNP, vľavo Bratislavský hrad, uprostred vyhliadková veža UFO a vpravo Dóm sv. Martina v Bratislave. Foto: TASR

Český architekt Alfréd Piffl na architektúru nazeral predovšetkým z pohľadu archeológa, pamiatkára a historika. Do verejného povedomia vstúpil najmä ako záchranca Bratislavského hradu a mnohých iných známych slovenských pamiatok. Narodil sa presne pred 115 rokmi – 13. júna 1907.

Piffl študoval na gymnáziu v Českej Třebovej. Neskôr v štúdiu pokračoval na ČVUT (České vysoké učení technické) v Prahe. Na škole patril medzi výborných študentov, veľký talent prejavil pri kreslení.

Začal navrhovaním plagátov

Svoj talent uplatnil počas praxe na reklamnom oddelení firmy Baťa v Zlíne, kde navrhoval plagáty a pútače.

V roku 1934, nastúpil na post kresliča v Štátnom archeologickom ústave v Prahe. Neskôr ho povýšili do pozície asistenta Dr. Jaroslava Böhma, známeho archeológa.

Piffl s ním spolupracoval na vykopávkach na Malom Hradisku v Prostějove. Archeológia ho tak nadchla, že sa stala jeho celoživotnou záľubou.

K práci tvorivého, projektujúceho architekta sa dostal hneď po ukončení pôsobenia na archeologickom ústave. V roku 1938 pomáhal organizovať reprezentatívnu výstavu Pražský barok v Uměleckej besede. Po jej skončení získal prvé stále pracovné miesto, stal sa vedúcim stavebného úradu kniežaťa Lobkowicza v Bíline.

S manželkou mal dvoch synov. V období protektorátu pôsobil v Ústí nad Labem, po vojne sa vrátil do kúpeľov Bílina. Bol splnomocnencom Národnej kultúrnej komisie pre záchranu kultúrnych a umeleckých hodnôt, prednášal na ČVUT a na Akadémii výtvarných umení v Prahe.

Ľudský prístup k študentom

Piffl pôsobil od roku 1947 na Slovensku. Stal sa vedúcim Ústavu dejín architektúry. V rokoch 1950 – 1952 zastával funkciu dekana, vôbec prvého v histórii Fakulty Architektúry a pozemného staviteľstva na Slovenskej vysokej škole technickej (FAPS).

Alfréd Piffl bol známy svojím ľudským prístupom k študentom. Povodil ich po množstve pamiatok a archeologických nálezísk.Jeho najbližšími spolupracovníkmi – asistentmi boli Mikuláš Bašo, Ján Lichner a Daniel Majzlík.

S kolektívom spolupracovníkov spracoval podklady pre vyhlásenie prvých mestských pamiatkových rezervácií na Slovensku v Banskej Bystrici a Banskej Štiavnici. Bol jedným z iniciátorov záchrany a obnovy Bratislavského hradu, ktorého rekonštrukciu od roku 1952 viedol.

Rekonštrukcia Bratislavského hradu

Najvýznamnejším projektom, na ktorom Alfréd Piffl pracoval na území Slovenska, je práve rekonštrukcia Bratislavského hradu. Spolu s maliarom Jankom Alexym sa zaslúžili o jeho dnešnú podobu.

Obaja si rekonštrukciu hradu stanovili za svoju prioritu. Alexy sa venoval propagačnej a osvetovej činnosti, Piffl skúmal a dokumentoval.

Štúdiu rekonštrukcie v roku 1955 predviedli Povereníctvu kultúry. Práce pokračovali aj napriek neustáleho nedostatku pracovnej sily. Piffl verboval brigádnikov aj z radov študentov architektúry.

Vykonštruované obvinenie

V auguste roku 1957 ho z dôvodov vykonštruovaného obvinenia z ohovárania spriatelenej mocnosti na dva roky uväznili. Ako uvádza portál wikipédia o príčinách jeho zatknutia sa šírili legendy. Obnovovacie práce na Bratislavskom hrade však pokračovali ďalej. S novým tímom, v novom zložení.

Profesor Piffl sa na Bratislavský hrad ani do školy už nevrátil. Odňali mu všetky akademické tituly a zakázali vstup na fakultu.

Po prepustení z väzenia pracoval na rôznych pozíciách – napríklad v panelárni v Trnávke či na stavebnom úrade v Pezinku. Späť k výskumnej činnosti sa dostal až omnoho neskôr.

Pre archeologický ústav SAV v Nitre dokumentoval nálezy na Devínskom hrade, Vodnej veži v Bratislave a Gerulate v Rusovciach.

K výskumníckej činnosti sa oficiálne dostal až na sklonku života, a to prostredníctvom Archeologického ústavu SAV v Nitre. Dokončil dokumentačné práce bratislavského Podhradia.

Alfréd Piffl napísal niekoľkých kníh, a je autorom viac ako tisícky obrazov, kresieb a litografií. Zomrel 26. júna 1972 v Bratislave. Od roku 1991 nesie jeho meno ulica v Petržalke.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko