Prezidentka Zuzana Čaputová je vo funkcii už tri roky. Inauguračný sľub do rúk predsedu Ústavneho súdu zložila 15. júna 2019 v bratislavskej Redute. Po troch rokoch vo funkcií stráca popularitu a už nie je najdôveryhodnejšou političkou na Slovensku.
Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venovali redaktori RTVS Lukáš Füle a Marián Kukelka.
„Pred niekoľkými minútami som zložila sľub do rúk predsedu Ústavného súdu a dalo by sa z toho formálne odvodiť, že prezidentkou všetkých občanov už som. Ale bola by to pravda iba formálna. Pravda, ktorú nepovažujem za dostatočnú,“ povedala prezidentka.
Aj prvé slová Zuzany Čaputovej ako hlavy štátu sa niesli v duchu hesla jej kampane – prezidentka nás všetkých. Tri roky od inaugurácie sa jej dôveryhodnosť prvýkrát prepadla pod úroveň 50 %. Podľa sociológa Michala Vašečku je to prirodzené.
Politici vo vysokých funkciách časom strácajú dôveru voličov a v prípade Zuzany Čaputovej za tým vidí aj to, že prestala byť tak široko konsenzuálna ako na začiatku výkonu mandátu. Vačečka však upozorňuje aj na chyby samotnej Kancelárie prezidenta.
„Za jednu z vážnych chýb považujem stretnutie na SIS o údajnom zneužívaní kajúcnikov. Pre mňa to bola až nepochopiteľná chyba. Nie úplne rozumiem, ako mohla kancelária dovoliť, aby tam išla,“ vysvetlil.
Útoky koalície a opozície
Prezidentka sa tiež stala terčom útokov z radov koalície aj opozície. Minister financií za OĽANO Igor Matovič ju označil za zlú a zákernú ženu, poslanec Smer-u Ľuboš Blaha zas za americkú agentku.
Sociológ poukazuje aj na polarizáciu spoločnosti spôsobenú koronavírusom a vojnou na Ukrajine. V tom s ním súhlasí politologička Darina Malová. Podľa nej je predstava prezidenta s popularitou na úrovni 70-tich percent aktuálne nereálna.
„Nedá sa to v rozdelených spoločnostiach. A my sa čoraz viac stávame veľmi polarizovanou, rozdelenou spoločnosťou,“ vysvetlila.
Politologička zdôrazňuje, že Zuzana Čaputová sa nevzdala hodnôt, s ktorými do funkcie kandidovala. Jej dôležitú úlohu vidí v pozitívnej reprezentácii Slovenska v zahraničí. U svojich voličov však dopláca na to, že sa často snaží vyhovieť všetkým.
„Tým svojím váhaním, odkladaním reakcie, potom naozaj môže spochybňovať svoje hodnotové zameranie,“ pripomína.
Ústavný právnik Vincent Bujňák dodáva, že doterajšie rozhodnutia hlavy štátu sú v súlade s ústavou danými kompetenciami, čo zlepšuje kvalitu demokracie.
„Je to prezidentka, ktorá aktívne využíva svoje právomoci pri ochrane ústavy,“ uviedol Bujňák.
K svojej opätovnej kandidatúre sa zatiaľ nevyjadrila a opakovane vyhlásila, že sa touto otázkou aktuálne nezaoberá. Najbližšie prezidentské voľby budú v roku 2024.
