Zákon o vzniku Ústavu pamäti národa (ÚPN), ktorého úlohou je sprístupňovanie dokumentov z obdobia fašistického a komunistického režimu, prijali poslanci Národnej rady SR pred 20 rokmi. Za ten čas úrad sprístupnil tisíce dokumentov, ktoré svedčia o krutosti týchto ideológii.
Pri vzniku ÚPN stál bývalý disident a federálny minister vnútra Ján Langoš. Jeho osobnosť si zamestnanci i verejnosť pravidelne pripomínajú pred budovou, v ktorej inštitúcia sídlila úplne na začiatku – na bratislavskom Námestí SNP. Inak tomu nebolo ani v stredu (15. 6.).
Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venoval redaktor RTVS Marián Kukelka.
Ján Langoš presadil vznik ÚPN viac ako 10 rokov po páde komunistického režimu u nás. Nová inštitúcia dostala jasné poslanie.
„Sústrediť všetky tajné archívy represívnych orgánov z obdobia nacizmu a komunizmu na Slovensku do jedného archívu pod parlamentnou kontrolou. A otvoriť tento fond verejnosti, ľuďom, bádateľom, historikom. Toto sa mi podarilo presadiť na Slovensku ako v prvej krajine z postkomunistických krajín,“ povedal vtedy Langoš.
Zložitý proces
Jeho spolupracovník a bývalý poslanec parlamentu František Mikloško pripomína, že inštitúcia na dokumentáciu zločinov bývalých režimov sa rodila veľmi ťažko.
„Bez neho by ústav nebol. Samozrejme, bolo to treba prelobovať. Parlament nebol jednoznačne za to. Vieme, že prezident ho vrátil. Vo vláde aj parlamente bolo strašne veľa bývalých komunistov,“ uviedol Mikloško.
Ján Langoš zomrel pri dopravnej nehode v roku 2006. Za ten čas sa na čele správnej rady vystriedali štyria ľudia. Podľa súčasného predsedu Jána Pálffyho je odkaz Jána Langoša stále aktuálny.
„Preukázal charakter, výsledkom čoho nakoniec bolo, že jeho myšlienka na zriadenie ÚPN sa stretla s pozitívnou odozvou. Napriek tomu, že mnohí boli proti, ÚPN už 20-ročnou činnosťou dokazuje, že to bol veľmi dobrý krok. Som presvedčený, že túto inštitúciu potrebujeme aj do budúcna,“ dodal Pálffy.