Predstaviteľka realistickej línie v slovenskom umení, akademická sochárka Ľudmila Cvengrošová, sa narodila presne pred 85 rokmi – 17. júla 1937. Cez svoje dielo približuje verejnosti významné etapy histórie Slovenska.
Narodila sa 17. júna 1937 v Radošinej pri Topoľčanoch. Štúdium na strednej Škole umeleckého priemyslu (ŠUP, dnes Škola úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru) v Bratislave, odbor keramika u profesora Teodora Lugsa, ukončila v roku 1954.
O dva roky neskôr začala študovať odbor reliéfneho sochárstva na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave.
Prešla všetky svetadiely
Ľudmila Cvengrošová inklinuje ku komornej plastike a k medailérskej tvorbe. Motívy čerpá zo slovenskej histórie. Vytvorila napríklad Súsošie sv. Cyrila a Metoda, sochu kniežaťa Rastislava a ďalšie.
Jednou z jej najznámejších sôch je aj trojtonová plastická keltská minca Biatec pred budovou Národnej Banky Slovenska (NBS) v Bratislave.
Cvengrošová je vášnivou cestovateľkou, prešla takmer všetky svetadiely, čo sa odráža i v jej tvorbe. Celé jej dielo sa koncentruje na zobrazenie ľudskej postavy bez ohľadu na rasu či náboženstvo.
Za poctu jej excelentnej medailérskej tvorby možno považovať skutočnosť, že v roku 1999 si už medzičasom zosnulý pápež Ján Pavol II. vybral jej projekt na oficiálnu medailu.
Získala najvyššie štátne vyznamenanie
Umelkyňa je autorkou návrhu pamätnej zlatej a paladiovej bimetalovej mince vydanej v roku 2002 pri príležitosti 10. výročia vzniku Slovenskej republiky.
Tiež je autorkou busty Alexandra Dubčeka, ktorú v auguste 2002 slávnostne odhalili na rovnomennom námestí pred budovou Národnej rady Slovenskej republiky (NRSR) v Bratislave.
V decembri 2014 nitriansky biskup Viliam Judák slávnostne požehnal edíciu pamätných medailí s názvom Pápeži v dejinách. Ich autorkou návrhov je tiež Ľudmila Cvengrošová. Požehnanie prebehlo v katedrálnom chráme, Bazilike svätého Emeráma na Nitrianskom hrade.
Za záujem o témy národnej histórie viackrát získala ocenenia. V auguste 2007 jej v tom čase prezident SR Ivan Gašparovič udelil najvyššie štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. A to za významné zásluhy v oblasti výtvarného umenia pri príležitosti štátneho sviatku Dňa Ústavy SR.
