Osudným sa im stal iný názor, ako diktoval režim. Nemohli študovať na vysokej škole alebo pracovať v oblasti, ktorá ich zaujímala. Mnohí prišli dokonca o život. Reč je o obetiach, ktoré si Slovensko pripomína pamätným dňom. Ten parlament stanovil na 24. júna.
Obzvlášť krutý bol totalitný režim v 50-tych rokoch 20. storočia a vo vykonštruovaných procesoch. V nich sa obžalovaní museli priznávať k vymysleným skutkom a rozsudok smrti sa napísal pred začiatkom pojednávania. Komunistický režim trval od roku 1948 až do novembra 1989.
Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venoval redaktor RTVS Marián Kukelka.
Hriechy bývalých komunistov ostali nepotrestané
Ústav pamäti národa obdobie rokov 1948 až 1989 stále mapuje. Už zrekonštruoval organizačnú a personálnu štruktúru Štátnej bezpečnosti na Slovensku od šesťdesiatych po osemdesiate roky.
„V súčasnosti mapujeme 50-te roky. Je to obdobie, v ktorom boli najtvrdšie perzekúcie a najväčšie zločiny páchané na ľuďoch, ktorí často ani nebojovali proti režimu, ale ten ich aj tak označil za svojich triednych nepriateľov,“ upresnil predseda správnej rady ÚPN Jerguš Sivoš.
Jedným z prenasledovaných bol dnes už 97-ročný Branislav Tvarožek, ktorý si odpykal niekoľkoročný trest v Jáchymove. Konštatuje, že ako spoločnosť sme sa s komunistickou minulosťou dodnes nevyrovnali.
„Neviem, či som im (zástupcom socializmu) odpustil, ale ja som to prežil šťastlivo. Nemám žiadnu zášť. Dá sa odpustiť, len, žiaľbohu, druhá strana to nie je schopná pochopiť,“ hovorí Tvarožek.
Čelní predstavitelia Komunistickej strany neboli za svoje činy nikdy právoplatne potrestaní. „To je otázka presahu starých štruktúr do justície, polície, prokuratúry a jednotlivých zložiek, ktoré nemali vôľu vyrovnať sa s týmto režimom už v slobodnej a demokratickej spoločnosti,“ konštatuje Sivoš.
