Zatiaľ čo na Ukrajinu dopadajú bomby, Rusko vedie čoraz mohutnejšiu informačnú vojnu vo východnej Európe. Informuje o tom agentúra AP.
Pomocou falošných účtov a ďalších nástrojov propagandy Moskva vyvoláva obavy z utečencov alebo rastúcich cien benzínu. Západ vykresľuje ako nedôveryhodného partnera.
V Bulharsku Kremeľ platil novinárom, politickým analytikom a ďalším vplyvným ľuďom 2 000 eur mesačne, aby na internete zverejňovali proruský obsah. Tento mesiac na to upozornil vysokopostavený bulharský činiteľ.
Výskumníci v Bulharsku odhalili aj sofistikovanú sieť falošných účtov, trollov a internetových botov alebo počítačových programov, ktoré sú určené na šírenie dezinformácií a proruskej propagandy v krajine. Podobnú snahu Rusko vyvíja aj v ďalších štátoch regiónu, poznamenala AP.
Pre ruské vedenie je šírenie dezinformácií finančne výhodná alternatíva k tradičným nástrojom diplomacie alebo vojny, domnieva sa Graham Brookie, riaditeľ Digitálneho forenzného výskumného laboratória Atlantickej rady (DFRLab). To sa dlhodobo zameriava na ruské dezinformácie.
Dezinformácie Ruska sú úspešnejšie v polarizovanom mediálnom trhu
„Ruské štátne médiá si robia lepšiu analýzu publika ako väčšina mediálnych spoločností na svete,“ hovorí Brookie. Ruskom šírené dezinformácie sú podľa neho úspešnejšie tam, kde je polarizovanejší mediálny trh.
Bulharsko bolo dlho považované za skalopevného ruského spojenca, hoci krajina v posledných desaťročiach obrátila svoju pozornosť na Západ. V roku 2004 vstúpila do NATO a o tri roky neskôr do Európskej únie.
Keď sa Bulharsko, Poľsko a ďalšie krajiny bývalej Varšavskej zmluvy postavili na stranu NATO v jeho podpore Ukrajiny, Rusko zareagovalo vlnou dezinformácií a propagandy, ktorých cieľom bolo vyťažiť čo najviac z verejnej diskusie o globalizácii a podriadenosti západnému štýlu života.
V Poľsku sa to prejavilo konšpiračnými teóriami. Jedna z nich, ktorú šírila hackerská skupina napojená na Rusko, v snahe rozdeliť Poľsko a Ukrajinu hlásala, že poľské gangy obchodujú s orgánmi ukrajinských utečencov.
Ruský informačný útok prichádza v čase, keď sa východoeurópske vlády rovnako ako vlády ostatných krajín sveta stretávajú s nespokojnosťou občanov spôsobenou rastúcimi cenami pohonných látok a potravín.
Práve Bulharsko, kde prozápadný premiér Kiril Petkov minulý mesiac neustál hlasovanie o nedôvere, je vo veľmi zraniteľnej pozícii.
