Turecko trvá na pláne vojensky zasiahnuť na severe Sýrie. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan to zopakoval počas stretnutia s lídrami Iránu a Ruska v Teheráne. Komentátori zároveň upozorňujú, že za zatvorenými dverami možno rozohrali geopolitickú šachovú partiu, kde Ankare niečo ponúkli výmenou za zdržanlivosť.
Do úvahy podľa experta prichádza aj to, že ruský prezident Vladimir Putin pristúpi na dohodu o vývoze ukrajinského obilia. Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venoval redaktor RTVS Michal Dzúrik.
Čelní predstavitelia Iránu, Ruska a Turecka sa v rámci takzvaného astanského formátu dohodli, že budú ďalej bojovať s teroristickou hrozbou v Sýrii. Ambície Ankary sa im však podľa komentátorov udržať na uzde nedarí.
Prezident Erdogan v protiklade so záujmami Moskvy a Teheránu zopakoval odhodlanie už piatykrát vojensky zakročiť na sýrskom severe, ktorý majú pod kontrolou Kurdi.
Ich milície opäť označil za teroristov a poznamenal, že sa roky tešia zahraničnej podpore, aj od Spojených štátov. Turecko podľa prezidenta nemôže zostať vo svetle separatistickej hrozby pasívne.
Odvádzanie pozornosti
Erdogan má víziu vytvoriť v turecko-sýrskom pohraničí takzvanú nárazníkovú zónu, aby vraj okrem iného zabránil spolupráci sýrskych Kurdov s tými pôsobiacimi na území jeho krajiny. Imperialistickými náladami sa podľa mnohých analytikov zároveň snaží odviesť pozornosť od domácich ekonomických problémov.
Myslí si to aj bezpečnostný expert z Masarykovej univerzity v Brne Josef Kraus. Vojenskú intervenciu v Sýrii očakáva, rokovania v Teheráne ju však podľa neho mohli oddialiť.
„Rokovania môžu nasvedčovať tomu, že by mohlo dôjsť k nejakému obchodu, keď Turci pozdržia alebo úplne zastavia vojenské plány výmenou za niečo. Môže ísť o nejaké ekonomické výhody, dodávky nejakých technológií alebo aj zbraní z Ruska,“ vysvetlil.
„Môže ísť aj o paralelnú hru, ktorá sa týka vojny na Ukrajine a dohody medzi Tureckom a Ruskom na vývoze ukrajinského obilia,“ doplnil Kraus.
Vojenská odpoveď Sýrie na prípadnú tureckú intervenciu je podľa Krausa veľmi nepravdepodobná. Dodáva však, že ak by sa Ankara nezastavila v kurdskom pohraničí a brúsila by si zuby priamo na režim Bašára Asada, Irán ani Rusko, ktoré ho podporujú, by sa už určite nečinne neprizerali.
