Verdikt Ústavného súdu v prípade referenda o predčasných voľbách má ďalekosiahlejšie dôsledky ako mnohí čakali. Poslanci si už totiž nemôžu skrátiť volebné obdobie ústavným zákonom ako doteraz.
Museli by najprv zmeniť ústavu. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) už avizoval, že zmenu ústavy, ktorá by to umožnila, predloží na rokovanie.
Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venoval redaktor RTVS Lukáš Füle.
Bol štvrtok 13. októbra 2011. Stoštyridsaťtri poslancov Národnej rady (NR) SR zahlasovalo za ústavný zákon, ktorým si skrátili volebné obdobie.
Prezident Ivan Gašparovič vypísal voľby na 10. marca 2012. Situácia, ktorá sa od verdiktu Ústavného súdu v prípade referendovej otázky o predčasných voľbách do zmeny ústavy už nezopakuje.
„Ad hoc ústavné zákony, ktoré sú na jedno použitie (nespĺňajú princíp právneho štátu, takzvanú generalitu právnej normy, to znamená, že sa dajú použiť na opakovaný neurčitý počet prípadov kedykoľvek v budúcnosti) nespĺňajú základný atribút právnej normy, ktorý vychádza z princípu právneho štátu,“ vysvetlil expert na ústavné právo Tomáš Hubinák.
Ústavný právnik tak považuje za náhodu, že súd neposudzoval predchádzajúce skrátenia volebných období, pretože by ich z rovnakých príčin aj zamietol.
Návod na zmenu prišiel z Košíc
Z Košíc však podľa Hubináka prišiel aj návod ako prípadnú zmenu uskutočniť.
„Ústavný súd povedal, že pokiaľ si do ústavy doplníme, že takéto skrátenie volebného obdobia je v poriadku, že už samotná ústava bude predpokladať ad hoc ústavný zákon, tak s tým nemajú problém. Len to musí byť napísané,“ pokračoval.
Zmenu už avizoval aj Kollár. „Nemôžeme to urobiť pokiaľ nezmeníme ústavný zákon,“ uviedol.
Návrh chcel predložiť do 25. augusta. Jeho koaličná partnerka zo Za ľudí Veronika Remišová so zmenou nesúhlasí.
„Cieľom je aby vláda pracovala na riešeniach pre ľudí. Nie aby hľadala spôsoby ako si skrátiť obdobie, kedy môže pracovať,“ povedala.
Podľa politológa Jozefa Lenča bude dôležité v akej podobe návrh predložia. Pokiaľ doň líder Sme rodina zapracuje aj možnosť skrátenia volebného obdobia referendom, nepredpokladá, že by návrh získal potrebnú ústavnú väčšinu.
„Ak sa pozrieme na počty, ktoré sú v parlamente a deklarácie, ktoré politické strany dali, či už OĽANO alebo SaS, tak si nemyslím, že sa v súčasnej situácií nájde 90 poslancov na to, aby práve takúto formu zmeny ústavy schválili,“ uviedol.
V praxi by to spôsobilo, že by si poslanci nemohli volebné obdobie skrátiť vôbec. Ostali by im tak v rukách len možnosti, ktoré predpokladá ústava pri rozpustení parlamentu.
Čiže trojmesačná neuznášania schopnosť alebo neschopnosť sa uzniesť tri mesiace na zákone, s ktorým bolo spojené vyslovenie dôvery vláde.
