Taliansky moreplavec v španielskych službách Krištof Kolumbus vyplával 3. augusta 1492 na svoju prvú cestu cez oceán s cieľom nájsť novú cestu do Ázie, na ktorej by európske lode neohrozovalo Turecko. V stredu (3. 8.) od tejto udalosti uplynulo 530 rokov.
Počas cesty, z ktorej sa vrátil 13. marca 1493, „objavil“ Ameriku. Španielsku priniesla táto udalosť bohatstvo a moc, pre domorodcov bola ale začiatkom skazy.
Kolumbova výprava s karavelami Niňa, Pinta a Santa María vyplávala z andalúzskeho prístavu Palos de la Frontera pol hodiny pred východom slnka v piatok 3. augusta 1492.
Pre chybu na Pinte sa však musela expedícia 102 mužov tretí deň plavby zastaviť na Kanárskych ostrovoch a na šíre more vyrazila až 6. septembra. O druhej hodine ráno 12. októbra sa z oceánu vynorila zem. Bol to jeden z bahamských ostrovov, domorodcami nazývaný Guanahaní.
Triumfálny návrat z Kolumbovej prvej cesty v marci 1493 vystriedalo chladnejšie prijatie z druhej cesty v roku 1496. Počas nej Kolumbus preskúmal ďalšiu časť Karibiku a na ostrove, ktorý pomenoval Espaňola (dnešná Haiti a Dominikánska republika), založil veľkú kolóniu.
Do Španielska sa vrátili v okovách
Nepokoje v nej, vyvolané hlavne chamtivosťou španielskych osadníkov, spôsobili, že z tretej výpravy (1498 až 1500) sa Kolumbus s bratmi Bartolomeom a Diegom vrátil do Španielska v okovách.
Aj keď ich dvor hneď oslobodil, stratené postavenie už späť nezískali. Napriek tomu Kolumbovi jeho priaznivkyňa kastílska kráľovná Izabela financovala ešte štvrtú cestu (1502 – 1504), ktorá zmapovala pobrežie strednej Ameriky.
Kolumbus nebol prvý, kto objavil Nový svet. Omnoho skôr ako on, doplávali na sever Ameriky Vikingovia, ktorí sa okolo roku 1000 nakrátko usadili v Newfoundlande. Až rok 1492 sa ale považuje za „rok objavenia Ameriky“, po ktorom nasledovala európska kolonizácia nového kontinentu.
