So sťažnosťou na Ústavnom súde neuspeli. Vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) obvinení zo zneužívania právomoci verejného činiteľa v nej namietali postupy generálnej prokuratúry.
Jej šéf Maroš Žilinka totiž neposúdil ich návrh na zrušenie obvinenia podľa známeho paragrafu 363 trestného poriadku. Obhajca Peter Kubina rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) rešpektuje. Dodáva, že v hre sú ešte ďalšie podania, o ktorých zatiaľ Ústavný súd nerozhodol.
Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Nina Miková.
Obvinenie zo zneužitia právomocí
Vyšetrovatelia NAKA okolo Jána Čurillu dlhodobo pracujú na viacerých mediálne známych kauzách. Sami však pred necelým rokom skončili v putách. Policajti z inšpekcie ich obvinili, že v konkrétnom prípade zneužili svoje právomoci.
Okresný súd ich vzal do väzby. Krajský súd v Bratislave však nevidel dôvod ani len na trestné stíhanie. So sťažnosťou sa preto obrátili na generálneho prokurátora, no neuspeli. Následne od neho žiadali, aby ich obvinenia zrušil cez známy paragraf 363 Trestného poriadku.
Maroš Žilinka však takýto postup odmietol. Prípad preto skončil až na Ústavnom súde. „V čase, keď sme podali návrh na GP a keď o ňom generálny prokurátor rozhodoval, tak platil judikát Ústavného súdu z roku 2020. Ten hovoril, že aj v prípade ak generálny prokurátor rozhodoval o sťažnosti proti obvineniu, zastúpený iným prokurátorom generálnej prokuratúry, tak aj vtedy má generálny prokurátor právomoc také rozhodnutie preskúmať a zrušiť podľa paragrafu 363 Trestného poriadku,“ vysvetľuje obhajca obvinených Peter Kubina.
Kubina názor Ústavného súdu rešpektuje
Generálny prokurátor tvrdí, že ak by vyhovel žiadosti obvinených, musel by preskúmať svoje vlastné rozhodnutie, čím by priamo popieral základné zásady trestného procesu. Ústavný súd mu dal za pravdu.
„Nemožnosť uplatnenia návrhu na postup podľa paragrafu 363 je v posudzovanom prípade obdobná, ako pri sťažnosti pre nečinnosť, v prípade, ak by sa mala týkať konania na Najvyššom súde. Najvyšší súd nemá nadriadený súd, preto mu nemôže sťažnosť predložiť na rozhodnutie,“ píše sa v rozhodnutí Ústavného súdu.
Obhajca Peter Kubina právny názor Ústavného súdu rešpektuje. V zmene judikatúry však vidí úskalia. Orgány činné v trestnom konaní vraj môžu obvineného, ktorého sťažnosť už raz zamietli, pripraviť o právo podať proti tomu nielen mimoriadny, ale aj riadny opravný prostriedok.
„Napríklad, keby generálny prokurátor v určitej trestnej veci priamo vykonával dozor a vzniesol by obvinenie alebo dal naň pokyn či súhlas, čo je postup, ktorý zákon umožňuje, tak obvinený by v takomto prípade, podľa dnes platného judikátu Ústavného súdu, nemohol proti takému obvineniu podať ani sťažnosť, nieto ešte návrh podľa paragrafu 363 Trestného poriadku,“ ozrejmil Kubina.
Obhajca dodáva, že na Ústavný súd podali až tri sťažnosti. O dvoch z nich sa ešte nerozhodlo. Vyšetrovatelia v nich namietajú, že ich odpočúvali nezákonne a že k samotným odposluchom nemajú prístup.
