Zmyselné krivky Marilyn Moroeovej fascinujú aj 60 rokov po jej smrti. Veľa šťastia jej ale nepriniesli. Po krušnom detstve sa síce dostala až na vrchol, ale aj v časoch najväčšej slávy bojovala s depresiami a nadmerné užívanie liekov sa jej napokon stalo osudným.
Jednu z najslávnejších herečiek všetkých čias našli 5. augusta 1962 vo svojom kalifornskom dome mŕtvu. Nikdy neobjasnené okolnosti jej predčasnej smrti dopomohli k vzniku množstvu špekulácií a teórií.
V pamäti filmových divákov zostáva Monroeová najviac ako krásna Sugar v slávnej snímke Some Like It Hot (Niekto to rád horúce, 1959), za ktorý získala Zlatý glóbus. Celkovo natočila 30 filmov.
Ale viac ako herecké výkony, pútali pozornosť médií jej početné milostné aféry, údajne aj s niekdajším americkým prezidentom Johnom Fitzgeraldom Kennedym.
Narodila sa ako Norma Jeane Mortenson 1. júna 1926 v kalifornskom Los Angeles psychicky labilnej matke Gladys, svojho otca nikdy nepoznala. Niekoľko rokov strávila u príbuzných, pestúnov. Počas detstva sa stretla aj so sexuálnym obťažovaním.
Počas druhej svetovej vojny pracovala vo fabrike na padáky. Tam ju nafotil armádny fotograf David Connover v pracovnej kombinéze a ponúkol jej ďalšiu spoluprácu.
Filmový debut
V roku 1946 podpísala zmluvu s filmovou spoločnosťou 20th Century Fox, odfarbila si vlasy na blond a zvolila umelecké meno Marilyn Monroeová. Medzi jej prvé filmy patrili tituly All About Eve (Všetko o Eve, 1950) alebo Clash by Night (V osídlach noci, 1952).
Výrazný úspech zaznamenala aj v modelingu. V roku 1953 zamávala všetkým mužom z obálky vtedy nového magazínu Playboy. A v muzikáli Gentlemen Prefer Blondes (Páni majú radšej blondínky, 1953) prvýkrát preukázala komediálny talent, spievala aj tancovala.
Bola jednou z najväčších hviezd štúdia 20th Century Fox, no platili jej oveľa menej ako iným súdobým herečkám podobného postavenia. Navyše, nemohla si ani vyberať, aké roly bude stvárňovať. Chcela hrať aj serióznejšie postavy, nielen stále vystupovať ako modelka, no bezúspešne.
Výkonný riaditeľ štúdia Darryll Zanuck pociťoval voči Marilyn silnú osobnú zášť. Domnieval sa, že iné typy rolí než zvykla stvárňovať by nepriniesli štúdiu toľko zisku. V januári 1954 Marilyn suspendovali, keď odmietla začať natáčať ďalšiu hudobnú komédiu.
Prelietavá Marilyn
Jej prvým manželom bol policajt James Dougherty, ktorého si vzala ako 16-ročná, ešte pod svojím pôvodným menom. Bol to údajne sobáš z rozumu, ktorý ju mal ako maloletú uchrániť pred pobytom v sirotinci, ktorý jej vážne hrozil.
Toto manželstvo vydržalo štyri roky, počas ktorých Dougherty bojoval v Pacifiku a Marilyn rozbiehala kariéru ako modelka. Ich vzťah vydržal štyri roky (1942 – 1946).
V roku 1954 sa druhýkrát vydala, no divoké manželstvo s bejzbalovou hviezdou Joeom DiMaggiom nevydržalo ani rok. DiMaggio bol údajne žiarlivý a dominantný, jeho správanie viedlo až fyzickým útokom na Marilyn.
V tomto období tiež vznikol jeden z najznámejších záberov Monroeovej kariéry – ako stojí v bielych šatách vo vchode do metra a jej sukňu dvíha zospodu prúdiaci vzduch. Tento záber sa stal doslova ikonickým. Táto scéna však zároveň rozzúrila DiMaggia a bola začiatkom konca ich manželstva.
A potom prišiel popredný americký dramatik Arthur Miller, ktorý manželstvo s ňou označil za „najlepšie i najhoršie časy“. S ním strávila manželstvo v rokoch 1956 až 1961. Vstupom do manželstva tiež konvertovala na judaizmus. V Egypte preto zakázali premietať všetky jej filmy.
Ako Millerova manželka nakrútila Marilyn práve slávnu snímku Niekto to rád horúce a prežívala dobu svojej najväčšej slávy, ktorá ju slastne opájala a zároveň ničila. Neskôr sa snažila zmeniť imidž povrchnej blondínky a vymaniť sa z područia Hollywoodu.
Založila vlastnú produkčnú spoločnosť Marilyn Monroe Productions, v ktorej produkcii vznikol film The Prince and the Showgirl (Princ a tanečnica, 1957). A poslednú snímku The Misfits (Mustangy, 1961) pre ňu napísal manžel Miller.
Psychické problémy, alkohol a lieky
„Vo mne je veľa ľudí. Ide z nich na mňa hrôza,“ hovorila Marilyn. Sama a opustená sa rútila do zúfalstva, zlyhávala v práci a uchyľovala sa k braniu liekov. „Kariéra je báječná vec, ale keď je v noci zima, človek sa k nej nemôže pritúliť,“ hovorievala.
Psychické problémy zaháňala alkoholom a liekmi na spanie. A práve barbituráty ju nakoniec pripravili o život. Zomrela na predávkovanie večer 4. augusta 1962 vo svojom dome v Los Angeles, no jej telo objavili až nasledujúce ráno. Našli ju nahú v posteli, tvárou nadol s telefónom v ruke a s prázdnym fľaštičkami od liekov pri posteli.
Vyšetrovanie vylúčilo náhodné predávkovanie, keďže hladina barbiturátov v krvi niekoľkonásobne prevyšovala smrteľnú dávku. No i tak sa jej smrť stala predmetom mnohých konšpirácií. V médiách sa skloňovalo náhodné predávkovanie, ale aj vražda. Nič z toho sa však vyšetrovaním nepotvrdilo.
Pozornosť pútajú aj predmety spojené s Marilyn. V novembri 2016 sa napríklad vydražili šaty, v ktorých Monroeová v roku 1962 spievala prezidentovi Kennedymu k narodeninám, za 4,8 milióna dolárov (4,7 mil. eur).
Svojou krásou pútala celý svet. V roku 1995 ju britský filmový magazín Empire označil za najsexi ženskú filmovú hviezdu všetkých čias. Americký magazín People ju v 1999 označil za najsexi ženu storočia.
