V utorok (9. 8.) uplynulo 60 rokov od úmrtia nemeckého esejistu, básnika, prozaika a nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Hermanna Hesseho.
Hesse sa narodil 2. júla 1877 v nemeckom meste Calw v rodine nemeckého protestantského misionára Johanessa Hesseho. Do roku 1890 študoval na latinskej škole v rodnom meste.
O rok neskôr v roku 1891 začal študovať na Evanjelickom teologickom seminári v maulbronnskom kláštore, z ktorého po šiestich mesiacoch ušiel. Krátky čas navštevoval ešte nemecké gymnáziá v Göppingene a v Bad Cannstatte. Nakoniec sa vyučil za kníhkupca a zámočnícka.
Práci v kníhkupectve sa venoval aj po presťahovaní do švajčiarskeho Bazileja, kde začal nielen študovať klasické jazyky, náboženstvá, dejiny európskej a orientálnej kultúry, ale aj literárne tvoriť. Jeho prvotinami boli zbierky lyrickej poézie Romantische Lieder (Romantické piesne), vydané v roku 1899 a Gedichte (Básne), vydané v roku 1902.
Prvý výraznejší literárny úspech zaznamenal románom Peter Camenzind, ktorý vyšiel v roku 1904. Po literárnom úspechu Hermann Hesse odišiel z kníhkupectva a presťahoval sa do nemeckého Gaienhofenu na brehu Bodamského jazera.
Odvtedy sa venoval výlučne literatúre. Oženil sa s tridsaťšesťročnou švajčiarskou fotografkou Máriou Bernoulliovou, s ktorou mal troch synov. V Gaienhofene napísal autobiografickú prózu Pod kolesom (Unterm Rad), vydanú v roku 1906.
Už ako etablovaný spisovateľ odcestoval 6. septembra 1911 do Indie a Indonézie. Po svojom návrate v roku 1912 sa aj s rodinou presťahoval do švajčiarskeho Bernu, kde do vypuknutia prvej svetovej vojny vydal v roku 1910 román Gertrud (Gertrúda) a zážitky z ciest publikoval v roku 1913 v diele Aus Indien. Aufzeichnungen von einer indischen Reise (Z Indie).
Svoje humanistické a pacifistické presvedčenie vyjadril 3. novembra 1914 vo švajčiarskom denníku Neuen Zürcher Zeitung v antimilitaristickom článku: O Freunde, nicht diese Töne (Ó bratia, preč s tými tónmi), nazvaný podľa verša z Schillerovej Ódy na radosť.
Po jeho publikovaní bol nemeckou odbornou a aj laickou verejnosťou označený za vlastizradcu. Krátko po vypuknutí prvej svetovej vojny vydal v roku 1915 poviedkový triptych Knulp (Knulp. Drei Geschichten aus dem Leben Knulps).
Hermann Hesse hľadal odpovede v psychoanalýze
Pod vplyvom osobných tragických udalostí, úmrtia otca, choroby najmladšieho syna a rozpadu manželstva, začal Hemann Hesse hľadať odpovede v psychoanalýze. Tú vnímal ako všeobecne použiteľný nástroj pre pochopenie skrytých motivácií ľudského konania.
Na jar 1919 sa z Bernu odsťahoval do švajčiarskej dedinky Montagnola na pomedzí Švajčiarska a Talianska. V Montagnole napísal v roku 1919 najmä mladou generáciou oceňovaný román Demian a v roku 1922 pacifistickú prózu Siddhártha (Siddhartha. Eine indische Dichtung), ovplyvnenú filozofiou indického budhizmu.
V roku 1923 získal švajčiarske občianstvo a o rok neskôr sa druhý krát oženil, a to s mladou speváčkou Ruth Wengerovou. Ich manželstvo sa po troch rokoch rozpadlo. Jeho treťou manželkou sa stala v roku 1931 historička umenia Ninon Dolbinová, s ktorou žil až do svojej smrti.
Ku kľúčovým Hesseho dielam patria psychologicko-filozofický román Stepný vlk (Der Steppenwolf) z roku 1927 a utopický román Hra so sklenenými perlami (Das Glasperlenspiel), ktorý vyšiel vo Švajčiarsku v roku 1943, pretože v Nemecku sa Hermann Hesse dostal na nacistickú „čiernu listinu“ nežiaducich autorov.
V roku 1946 mu bola ako siedmemu nemecky píšucemu autorovi udelená Nobelova cena za literatúru. Okrem nej dostal Cenu Gottfrieda Kellera (1936), Goetheho cenu (1946) a Mierovú cenu nemeckého knižného obchodu (1946).
Hermann Hesse zomrel na mozgovú príhodu 9. augusta 1962 v Montagnole. Pochovali ho na cintoríne San Abbondio spolu s jeho manželkou Ninon.
