Martin Rázus sa narodil 18. októbra 1888 v obci Vrbica, ktorá je v súčasnosti administratívnou súčasťou Liptovského Mikuláša, ako prvorodený syn garbiarskeho robotníka.
Jeho najmladšou sestrou bola Mária Rázusová – budúca významná slovenská poetka, dramatička a prekladateľka.
Od jeho úmrtia v roku 1937 uplynulo v pondelok (8. 8.) 85 rokov.
Štúdium nebolo jednoduché
Ľudovú školu vychodil v rodisku, do meštianky chodil v Liptovskom Mikuláši, no na gymnaziálne štúdiá odišiel do Banskej Bystrice.
Príčinou boli politické výhrady štátnej moci k jeho národno-politickým postojom na škole a celkovému politickému presvedčeniu Rázusovej rodiny vôbec.
Po roku v Banskej Bystrici prestúpil na gymnázium do Kežmarku. Po maturite sa prihlásil na štúdium evanjelickej teológie v Bratislave.
Po skončení štúdia v roku 1911 bol niekoľko mesiacov kaplánom pri Samuelovi Zochovi v Modre, kde si padol do oka so Zochovou sestrou, Elenou. Tú si aj v apríli 1913 vzal. Mali syna Martina a dcéry Elenku a Vieru.
Koncom toho istého roku odišiel do Anglicka a pokračoval v teologickom štúdiu na univerzite v škótskom meste Edinburgh. Po ročnom pobyte v Anglicku, počas ktorého podnikol viaceré cesty po Západnej Európe, sa vrátil na pôvodné kaplánske miesto do Modry.
Vstup do politiky a kariéra spisovateľa
Ako uvádza portál Litcentrum, od začiatku roku 1913 dostal samostatné farárske miesto v Pribyline, neďaleko svojho rodiska. Tu pôsobil deväť rokov až do leta 1921, potom ho preložili na faru v Moravskom Lieskovom a naposledy pôsobil v Brezne.
V roku 1914 sa stal členom Slovenskej národnej strany. Po vypuknutí prvej svetovej vojny v tom istom roku písal básne s protivojnovou tematikou. Neskôr ich vydával v úspešnej básnickej zbierke Z tichých i búrlivých chvíľ.
Rázusova zbierka získala dobrý ohlas. Bola jedna z prvých, ktoré sa objavili na slovenskom území po prvej svetovej vojne. O rok na to ju nasledovala zbierka To je vojna!.
Ako zaangažovaný publicista pravidelne prispieval svojimi národne orientovanými básňami a článkami.
Úspech na politickej scéne
Popri kariére spisovateľa najprv odmietal politickú funkciu, no napokon v roku 1923 kandidoval v župných voľbách za Slovenskú národnú stranu.
Jeho politická kariéra sa následne potýkala s mnohými problémami a najmä nepriazňou okolia za jeho proslovensky orientovanú politiku.
V tom čase vyšiel román Svety, v ktorom taktiež otvára svoj politický a občiansky postoj. Ako politik sa aktívne podieľal na kritike pozemkovej reformy ako aj k zmene centralizovanej verejnej správy.
Ako uvádza portál Biografia, jeho myšlienka hospodársky pozdvihnúť prostý ľud a životnú úroveň na Slovensku mu v roku 1929 vyniesla kreslo predsedu SNS. V tom istom roku získava vďaka parlamentným voľbám za SNS kreslo v parlamente.
Posledné roky života
Ako politik neskôr čelil po spojení sa s Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou (HSĽS) ostrej kritike aj z vlastných radov.
Po sporoch a intrigách nakoniec v roku 1935 po neúspešných parlamentných voľbách politicky rezignoval. Po politickej kariére sa venoval už výlučne spisovateľskému remeslu.
Počas pobytu na fare v Brezne mu vyšli romány ako Krčmérsky kráľ alebo Júlia, Maroško a Maroško študuje, ktoré boli zároveň aj zbierkou jeho spomienok z mladosti.
Zdravotné komplikácie mu však až príliš skoro začali sťažovať jeho život. Medzi jeho posledné diela patrí poéma Stretnutie. Dielo bolo akýmsi uzmierením sa s autorovým osudom.
Ako významného slovenského spisovateľa a politického predstaviteľa Slovákov ho pochovali v Banskej Bystrici.
