Mnísi v stredovekom Anglicku trpeli črevnými parazitmi takmer dvakrát viac ako ľudia z chudobnejších vrstiev.
Kláštory pritom mali lepšie hygienické vybavenie ako ostatné objekty. Dospeli k tomu autori štúdie z oddelenia archeológie Cambridgeskej univerzity. Môže to podľa nich súvisieť so samozásobením kláštorov plodinami hnojenými ľudskými výkalmi.
Vedci z univerzity v Cambridge sa ako prví zaoberali porovnaním prítomnosti parazitov v skupinách ľudí s odlišným životným štýlom z jedného miesta, uvádza stanica CNN.
Preskúmali pozostatky 19 mníchov z pozemku bývalého augustiniánskeho kláštora v Cambridge, kde mníchov pochovali od 13. do 16. storočia.
Vzorky pôdy odobraté z okolia panvy porovnali s 25 vzorkami odobratými z cintorína, kam sa pochovávali chudobnejší ľudia, napríklad roľníci, ktorí žili v tom istom mieste a zhruba v rovnakom čase.
Podľa štúdie, ktorá vyšla v časopise International Journal of Paleopathology, vedci vedeli porovnať parazitov, ktorými ľudia trpeli.
Príčinou môže byť spôsob hnojenia
Preukázalo sa, že v skupine mníchov malo parazitov 11 z nich, teda 58 %, zatiaľ čo v skupine ostatných obyvateľov to bolo 32 %. Zamorenie „bežnej“ populácie zodpovedá predchádzajúcim štúdiám zaoberajúcim sa stredovekom, infekcia medzi mníchmi je vysoká.
„Vyzerá to, že mnísi stredovekého mesta Cambridge boli prelezení parazitmi,“ povedal Piers Mitchell, ktorý štúdiu viedol. Tianyi Wang, ktorý vykonal mikroskopický výskum uviedol, že najbežnejšími parazitmi boli hlísty.
U mníchov je zistenie prekvapujúce, pretože kláštory mali už v stredoveku latríny a miesta, kde sa dalo umyť. Autori štúdie sa domnievajú, že rozdielne zamorenie je dané tým, ako sa nakladalo s fekáliami.
„Je možné, že mnísi svoje zeleninové záhrady hnojili ľudskými výkalmi, čo v stredoveku nebolo nezvyčajné. A to potom spôsobovalo opakované infekcie,“ povedal Mitchell.
Mnísi používali na stredovek luxusné latríny, zatiaľ čo obyčajní ľudia používali odpadové jamy vyhĺbené v zemi.
