Ľudia, ktorí sú si na pohľad veľmi podobní a nie sú príbuzní, čiastočne vykazujú aj genetickú podobnosť. Majú aj podobné správanie. Tvrdí to španielska štúdia, ktorú vydal odborný časopis Cell Report.
Vedci využili projekt kanadského umelca Françoisa Brunelleho, ktorý už niekoľko desiatok rokov fotografuje ľudí, ktorí vyzerajú takmer rovnako.
Z kolekcie portrétov vybrali 32 dvojíc, ktorých podobizne potom nechali analyzovať programy pre porovnávanie snímok. Len u 16 dvojíc programy určili vysokú zhodu podoby. Vedci tiež zisťovali, či medzi ľuďmi nie sú skryté príbuzenské vzťahy. Túto možnosť vylúčili.
Ľuďom zapojeným do výskumu vedci odobrali DNA, ktorú potom analyzovali. Podľa jedného z autorov štúdie, španielskeho vedca Manela Estellera, výskum u týchto 16 dvojíc ukázal genetické podobnosti, ktoré naopak chýbali pri pároch, ktoré programy nevyhodnotili ako perfektných dvojníkov.
„Zaznamenali sme, že títo ľudia, ktorí sa podobajú, zdieľajú mnoho spoločných genetických variácií. A je to medzi nimi veľmi časté,“ uviedol Estellera. Podľa vedcov tieto genetické podobnosti vedú k tomu, že ľudia vyzerajú skoro rovnako.
Výskum tiež preveroval ďalších 68 znakov. „Telesné črty ako výška a váha alebo prvky správania, ako fajčenie a úroveň vzdelania, boli v korelácii medzi ľuďmi, ktorí sa veľmi podobajú,“ dodali autori štúdie. Podľa nich to ukazuje, že podobnosť v génoch vedie nielen k podobnému vzhľadu, ale tiež k podobnostiam v správaní.
Autori dúfajú, že závery štúdie bude možné využiť napríklad v kriminalistike. Ich prieskum má však aj množstvo slabín, ako sami priznávajú. Výskum vykonali na malej vzorke a navyše v ňom prevažovali ľudia z Európy. Podobu navyše bádatelia hodnotili na čiernobielych snímkach.
