Ústavu Slovenskej republiky prijala Slovenská národná rada 1. septembra 1992, teda ešte počas existencie Česko-Slovenska. Rokovanie o základnom zákone štátu sa uskutočnilo v čase diskusií o rozdelení federácie.
Verejným hlasovaním ústavu schválilo 114 zo 134 prítomných poslancov. Významný spor pri tvorbe a prijímaní sa viedol o texte preambuly, ktorá začína slovami „My, národ slovenský“. Tieto slová pred 30 rokmi vyvolávali veľké vášne.
„Spracovalo sa deväť variánt ústavy, ktoré obsahovali tak predstavy o prezidentskom režime, ako aj o kancelárskom režime. Päť z nich dokonca predložili do Národnej rady SR,“ vysvetlil spoluautor ústavy Ľubomír Fogaš.
Pozrite si celú reportáž RTVS:
Dokument, ktorý obsahuje základné práva a slobody každého občana a pravidlá politického života, pripravoval pracovný tím v lete 1992. Nebolo ešte celkom jasné, že tvoria ústavu už nie federálneho, ale samostatného štátu.
„Nikto nám oficiálne nepovedal, že federácia sa k tomu alebo onomu dňu rozdelí. My sme iba videli signály,“ dodal Fogaš.
Ústavu v roku 1992 nepodporili poslanci za KDH. Kresťanským demokratom prekážalo, že o zániku československej federácie nerozhodli ľudia v referende a obávali sa autoritárskych spôsobov Vladimíra Mečiara.
Prvú písanú ústavu, ktorá platila na území Slovenska, prijali v roku 1849. Od polovice 19. storočia platilo niekoľko ďalších. Ústava z roku 1992 je však prvým demokratickým dokumentom samostatného štátu.