Dirigent Ondrej Lenárd, významná osobnosť slovenského hudobného života, sa desaťročia podieľal na formovaní hudobnej interpretačnej kultúry na Slovensku a aj v zahraničí. V piatok 9. septembra sa umelec dožíva 80 rokov.
Najvýraznejšie sa prejavil ako interpret opernej literatúry. V Slovenskom národnom divadle (SND) naštudoval okrem množstva zahraničných titulov viaceré Cikkerove opery. Pre potreby rozhlasového vysielania nahral veľké množstvo skladieb najrôznejšieho kompozičného a štýlového zamerania.
Spolupracoval s poprednými európskymi sólistami, hosťoval v mnohých európskych krajinách i v zámorí, dirigoval renomované zahraničné telesá, ako Česká filharmónia, Mníchovská filharmónia či Pražský symfonický orchester (FOK).
Okrem toho umelec pravidelne hosťoval v mnohých ďalších, európskych i zámorských krajinách. Doma i v zahraničí premiérovo uviedol viaceré diela slovenských skladateľov (Suchoň, Burlas, Cikker, Ferenczy, Godár, Moyzes, Salva, Zeljenka).
Dlhoročná spolupráca s japonským orchestrom
Ondrej Lenárd sa narodil 9. septembra 1942 v Krompachoch. V roku 1964 absolvoval štúdium dirigovania na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave v triede prof. Juraja Haluzického a prof. Ľudovíta Rajtera (1964). Kariéru začínal ako zbormajster a dirigent Opery SND v Bratislave.
Od roku 1970 pôsobil 20 rokov v Československom rozhlase v Bratislave, najskôr ako dirigent jeho Symfonického orchestra, v rokoch 1977-1990 ako jeho šéfdirigent.
Plodná spolupráca viaže Lenárda so Slovenskou filharmóniou v rokoch 1991-2001. Zo začiatku bol šéfdirigentom jej Symfonického orchestra, od roku 1995 aj jej hudobným riaditeľom.
V rokoch 1997-1998 prevzal Lenárd vo funkcii riaditeľa vedenie Opery SND. Zmysel pre hudobné divadlo, muzikantská intuícia, originálny, nanajvýš temperamentný interpretačný rukopis vtlačili jeho operným aktivitám pečať jedinečnosti.
Významným je jeho dlhoročné účinkovanie v Japonsku. Bol stálym hosťujúcim dirigentom, šéfdirigentom i hudobným riaditeľom Japan Shinsei Symphony Orchestra v Tokiu a stálym hosťujúcim dirigentom Tokijskej filharmónie. Tá mu v roku 2000 udelila titul čestného dirigenta.
Jeho mottom je pokora
Na otázku ako vníma hudobných velikánov vážnej hudby odpovedal – „Poviem to takto – celý život mám pred sebou motto: bázeň a pokora. Dostať sa takzvane na ‚kobylku‘ týmto veľkým géniom, to je otázka životných skúseností. Negatívnych aj pozitívnych“.
Pre SND v Bratislave pripravil Lenárd hudobné naštudovania opier Bohéma a Turandot (Giacomo Puccini), Sedliacka česť (Pietro Mascagni) a Komedianti (Ruggiero Leoncavallo).
Významným umeleckým prínosom sú jeho pedagogické aktivity na pôde bratislavskej VŠMU, kde vyučoval dirigovanie.
Svedectvom umeleckého majstrovstva dirigenta je obrovské množstvo rozhlasových nahrávok, z ktorých mnohé vyšli i v hudobnom vydavateľstve OPUS. Pozoruhodné kreácie symfonickej, ale i opernej literatúry má vo svojich fondoch Slovenská televízia a diskografický komplet dopĺňajú tituly vydavateľstiev Naxos a Marco Polo.
Ondrej Lenárd je laureátom Medzinárodnej dirigentskej súťaže v Budapešti v Maďarsku z roku 1974. V roku 1998 mu na Slovensku udelili vysoké štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.
Je držiteľom ocenenia Krištáľové krídlo (1999) a v roku 2002 mu udelili titul Doctor honoris causa Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici.
Je aj držiteľom ceny Artis Bohemiae Amicis za prínos a šírenie dobrého mena českej kultúry v zahraničí.
V súčasnosti pôsobí ako šéfdirigent Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu. „Keď si zoberiem celú históriu mojej práce v rozhlase, tak za 20 rokov, čo som tu pôsobil ako dirigent a potom ako šéfdirigent, sa urobilo toľko krásnej hudby, toľko krásnych nahrávok,“ povedal pred rokom pre Rádio Regina.
