Namiesto hladiny iba suché skaly. Po roku sa opakuje jav, ktorý minulý rok vystrašil tatranských turistov. Zo Skalnatého plesa je opäť iba torzo vysokohorského jazera. Kým návštevníci túto zmenu nechápu, odborníci presne vedia, čo je príčinou.
Z ikonického Skalantého plesa zostala len kaluž. Pritom za normálnych okolností máva hĺbku aj štyri metre.
Strážca prírody Miroslav Brezovský, ktorý je v Skalnatej doline ako doma, sleduje premeny plesa desaťročia. Suchou nohou sa prejde po jeho dne len z času na čas.
Pleso zbiera ako lievik vodu z okolitých štítov. V júni ho naplnila voda z topiaceho sa snehu. Za tri letné mesiace z neho poriadne ubudlo.
Pozrite si celú reportáž RTVS:
„Na jar a v lete bolo málo zrážok a bolo výrazne teplo. Priemerná teplota leta na Lomnickom štíte dosiahla rekordne vysokú hodnotu. Bolo to 6,4 stupňa Celzia,“ hovorí Pavel Faško, klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu.
Vedecká štúdia potvrdila aj to , že na dne vysokohorského jazera sú akési trhliny. Zrejme sú výsledkom trhacích prác pri výstavbe visutej lanovky v roku 1936. Ak teda neprší, z plesa voda odteká rýchlejšie ako doň priteká. Ľudovo povedané, podložie dostatočne netesní.
„Hľadal sa spôsob, ako tie praskliny, ktorými je narušené dno, opraviť, aby sa zamedzilo úniku vody. Používali sa na skúšku prírodné živice, ale to sa neosvedčilo,“ povedal Miroslav Brezovský, strážca prírody Správy TANAP-u.
Skalnaté pleso aj preto spomedzi tatranských plies najcitlivejšie reaguje na nedostatok zrážok.