Baladické a kritické básne českého poeta a prozaika Petra Bezruča sa začali objavovať v prílohe týždenníka Čas v roku 1899. Vznikali v období, keď ich plachý autor takmer podľahol smrteľnému ochoreniu a zmietaný obavami o život v nich vykričal svetu krutý osud zanikajúceho sliezskeho národa.
Na mušku si bral aj pomery na panovníckom dvore a pokryteckú pseudovlasteneckú spoločnosť. Vo štvrtok 15. septembra si pripomíname 155 rokov od jeho narodenia.
Rodák z českej Opavy Petr Bezruč, vlastným menom Vladimír Vašek, sa narodil 15. septembra 1867. Zmaturoval v Brne. Vo vzdelávaní pokračoval v českej metropole Prahe. Štúdium klasickej filológie však nedokončil.
Pôsobil ako úradník na pošte. Od roku 1939 až do svojej smrti žil v Kostelci na Hané. Počas pobytu v Sliezsku bol konfrontovaný so sociálnym a národnostným útlakom obyvateľov a zažil tu aj citové sklamanie. To poznačilo jeho tvorbu.
Básne Petra Bezruča vyšli v roku 1903 pod názvom Slezské číslo. Súbor sa skladá z 31 básní, medzi nimi je aj známa Maryčka Magdonova, alebo Kdo na moje místo. V roku 1909 sa zbierka vydaná už pod názvom Slezské písně rozrástla na 45 básní.
Po vydaní Slezských písní sa autor umelecky odmlčal a svoje verše posielal len svojim priateľom. Boli to Paralipomena I (1937), Paralipomena II (1938) a Přátelům a nepřátelům (1958).
Básnik Petr Bezruč zomrel 17. februára 1958 v Olomouci vo veku 90 rokov (podľa niektorých zdrojov je deň jeho úmrtia 12. február).
Podľa významného českého poeta pomenovaná aj jedna z ostravských divadelných scén – Divadlo Petra Bezruče.
