Európska komisia navrhuje obmedziť príjmy výrobcov elektriny vyrábanej z neplynových zdrojov. Tí majú teraz nebývalé zisky v súvislosti s rekordným rastom cien. Oznámila to predsedníčka komisie Ursula von der Leyenová.
Podľa nej krízové opatrenie prinesie členským krajinám Európskej únie 140 miliárd eur, ktoré môžu využiť na podporu spotrebiteľov ohrozených drahými energiami. Na pomoci sa budú podieľať aj poplatky získané od výrobcov fosílnych palív, dodala.
Únijná exekutíva tiež chce, aby členské krajiny povinne obmedzili spotrebu elektriny v najvyťaženejších hodinách o päť percent. Celkový dopyt po elektrine odporúča komisia do konca marca budúceho roka znížiť o desatinu. Plánuje tiež pracovať na dlhodobej reforme energetického trhu.
Komisia prichádza s návrhmi päť dní po mimoriadnom rokovaní ministrov energetiky. Tí únijnú exekutívu vyzvali na rýchlu prípravu konkrétnych krokov na obmedzenie dosahu vysokých cien na obyvateľov a firmy.
Zásobníky sú naplnené na 84 percent
V ich rámci chce EK stanoviť najvyšší príjem za elektrinu vyrábanú zo solárnych, veterných, jadrových, hnedouhoľných zdrojov či biomasy na 180 eur za megawatthodinu. Všetky peniaze nad túto cenu budú môcť využiť štáty na svoje podporné opatrenia.
Členským krajinám by mala pomôcť aj možnosť odobrať 33 percent nadmerných zdaniteľných ziskov z tohto roka ropným firmám a producentom ďalších fosílnych palív. Týkať sa to bude tohtoročných ziskov, ktoré o 20 percent prevýšia priemerné zisky z posledných troch rokov.
Von der Leyenová zopakovala, že zásadný podiel na bezprecedentnom zdražovaní majú ruské manipulácie s dodávkami plynu. Rusko podľa pozorovateľov znižovaním objemu dodávaného plynu či úplným zastavovaním dodávok reaguje na postoj európskych krajín k jeho agresii k susednej Ukrajine a na ich jasnú podporu brániacemu sa Kyjevu. Moskva opakované obmedzenia dodávok obvykle odôvodňuje technickými problémami.
„Radšej plyn spália, ako by ho dodávali. Tento trh už nefunguje,“ vyhlásil šéfka komisie. EÚ podľa nej síce už výrazne obmedzila svoju závislosť od ruského plynu a naplnila 84 percent kapacity svojich zásobníkov. V záujme stabilizácie cien však musí podniknúť ďalšie kroky.
Zastropovanie plynu zatiaľ nebude
Popri tých spomínaných chce komisia v októbri zmeniť dočasne uvoľnené pravidlá pre štátnu podporu firmám. Vďaka tomu budú môcť členské štáty poskytnúť záruky, aby mohli firmy ponúkajúce elektrinu na termínových trhoch získať dostatok likvidity, čo má rozhýbať ochromený trh.
EK chce tiež vytvoriť novú referenčnú cenu plynu, keďže doterajší kľúčový termínový kontrakt na plyn vo virtuálnom obchodnom uzle Title Transfer Facility (TTF) je podľa nej zastaraný.
Naproti tomu medzi dlhodobými plánmi je oddelenie ceny plynu a elektriny; na zdraženie elektriny má v súčasnosti práve plyn kľúčový vplyv. „Preto podnikneme hlbokú a celkovú reformu trhu s elektrinou,“ sľúbila von der Leyenová.
Ľudia aj firmy by podľa nej mali viac ťažiť z nízkych výrobných cien elektriny z obnoviteľných zdrojov. Do nich sa EÚ chystá ďalej investovať a znižovať podiel plynu na jej výrobe.
Zastropovanie cien plynu dovážaného z Ruska, s ktorým nesúhlasí časť stredoeurópskych krajín, v aktuálnom pláne komisia chýba. Podľa eurokomisárky pre energetiku Kadri Simsonovej s ním však únijná exekutíva v budúcnosti počíta.
Najprv však musia predísť dosahom tohto kroku na spomínané štáty. Moskva vyhlásila, že v prípade zavedenia cenového limitu prestane plyn do EÚ dodávať úplne.
