Kirgizská pohraničná stráž tvrdí, že ozbrojené sily Tadžikistanu obnovili paľbu na niekoľko ich stanovíšť po krátkej konfrontácii začiatkom tohto týždňa. To ďalej stupňuje napätie medzi oboma spojencami Ruska, uviedla agentúra Reuters. Kirgizská pohraničná stráž paľbu opätovala, pričom hlásili strety po celej dĺžke hranice.
Kirgizský prezident Sadyr Žaparov a tadžický prezident Imomali Rachmon sa v súčasnosti zúčastňujú na samite Šanghajskej organizácie spolupráce (ŠOS) v Uzbekistane. Vo štvrtok (15. 9.) sa tam spolu s niekoľkými ďalšími lídrami členských krajín objavili na spoločnej fotografii pri večeri.
Tadžické sily teraz podľa Kirgizska ostreľujú na viacerých miestach v hornatom regióne kirgizské pozície z mínometov, ale aj tankov a obrnených vozidiel. Podľa Tadžikov opačná strana ťažkými zbraňami ostreľovala stanicu pohraničníkov a sedem dedín.
Od stredy (14. 9.), keď obe strany ohlásili prvé incidenty, zahynuli najmenej traja ľudia a 27 ich bolo zranených, napísala agentúra Reuters.
Časté konflikty v oblasti
Strety pre zle vymedzenú hranicu medzi oboma bývalými sovietskymi republikami sú časté. Krajiny majú spoločnú hranicu dlhú viac ako 980 kilometrov, z čoho sa obe krajiny dohodli na a stanovili len približne 660 kilometrov. Obvykle sa nepokoje rýchlo upokoja. Minulý rok však takmer prerástli do vojny.
V oboch krajinách sa nachádzajú ruské vojenské základne a majú úzke vzťahy s Moskvou. Tá ich tento týždeň vyzvala, aby ukončili nepriateľstvo.
O pokoji zbraní rokovali ministri zahraničných vecí oboch krajín. Dve dohody o prímerí však zatiaľ koniec sporov nepriniesli. Podľa kirgizskej pohraničnej stráže majú o situácii rokovať aj šéfovia provincií, ktoré konflikt zasiahol. V kontakte sú podľa Biškeku aj velitelia bezpečnostných zložiek oboch krajín.
V pondelok (12. 9.) večer vypukli násilnosti aj na hraniciach medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ďalšími bývalými sovietskymi republikami. Na oboch stranách si vyžiadali celkovo približne 150 obetí, čo z nich robí najkrvavejšiu bitku od roku 2020.
