Priekopník etnografickej línie slovenského dokumentárneho filmu Martin Slivka sa podieľal na viac než 140 filmoch. S úctou o ňom hovoria filmári, etnografi aj divadelníci a s láskou naňho spomínajú jeho študenti bratislavskej Vysokej školy múzických umení (VŠMU).
Slivka sa narodil 1. novembra 1929 v obci Spišský Štiavnik v okrese Poprad. V roku 1955 absolvoval Filmovú a televíznu fakultu (FAMU) v Prahe. U profesora Karola Plicku vyštudoval odbor dokumentárny film.
Venoval sa folklóru a etnografii
Stredobodom Slivkovho záujmu bola predovšetkým etnografia a ľudová kultúra, čo sa odrazilo nielen v jeho filmovej tvorbe. Bol to jeden z dôvodov, prečo sa rozhodol na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity študovať odbor etnografia a folkloristika, ktorý úspešne absolvoval v roku 1963.
Jeho etnografický dokumentárny film o zvykoch a obradoch spojených so smrťou na bulharskej dedine nazvaný Odchádza človek (1968) zaradilo UNESCO v roku 1995 do kultúrneho svetového dedičstva a taktiež bol zaradený do Zlatého fondu slovenskej kinematografie.
V 60. rokoch 20. storočia nakrútil celý rad etnografických dokumentov, ako napríklad Metamorfóza vlákna (1968), Človek a hra (1968), Deti a hudba (1969), či Fašiangy (1969). V ďalšej dekáde ustupuje v tvorbe Martina Slivku etnografická línia a sústreďuje sa na dokumenty o umelcoch.
Popri filmovaní sa venoval aj výskumu ľudovej kultúry a folklóru. Svojimi dielami a štúdiami výrazne prispel k histórii ľudového divadla a etnografie. Vedomosti z oblasti ľudového divadla zhrnul v publikácii Slovenské ľudové divadlo (2002).
Svoj posledný film nedotočil
Slivka mal hlboký vzťah aj k Terchovej a k ľudovej kultúre Jánošíkovho kraja. Terchovské motívy a inšpirácie sa výrazne premietli do niekoľkých jeho diel, ako napríklad Terchovská muzika (1984) a Muchovci (1988).
V roku 1990 realizoval rozsiahly dokumentárny 13-dielny seriál Deti vetra. Priblížil v ňom život, kultúru, zvyky a históriu Rómov v rôznych európskych krajinách.
Režisér sa trikrát stal laureátom národnej ceny za filmovú a televíznu tvorbu Igric. Zomrel 23. septembra 2002 v Bratislave vo veku 73 rokov uprostred rozpracovaného projektu Francúzski partizáni.
Život, bohatú tvorbu a prínos významnej osobnosti slovenskej kultúry a umenia zachytil v roku 2007 režisér Martin Šulík v dokumente nazvanom Martin Slivka – muž, ktorý sadil stromy.