Ľudia, ktorí majú nočné mory aspoň raz týždenne, majú štyrikrát vyššiu pravdepodobnosť, že u nich dôjde k rýchlejšiemu poklesu kognitívnych funkcií a s pribúdajúcim vekom im hrozí väčšie riziko demencie.
Vyplýva to zo štúdie, o ktorej informoval denník The Guardian. Ak sa závery výskumu potvrdia, mohol by nakoniec viesť k novým metódam odhalenia tejto choroby a včasnému lekárskemu zásahu. Ten by zmiernil rýchlosť duševného úpadku.
Väčšina ľudí má z času na čas zlé sny. Ale zhruba päť percent zažíva nočné mory, sny, ktoré sú natoľko znepokojujúce, že ich zobudia, aspoň raz týždenne. Potenciálnymi spúšťačmi sú stres, úzkosť a nedostatok spánku.
Predchádzajúce výskumy ľudí s Parkinsonovou chorobou ale ukázali, že zlé sny sa tiež spájajú s rýchlejším úbytkom kognitívnych funkcií a zvýšeným rizikom rozvoja demencie v budúcnosti.
Lekár Abidemi Otaiku z Birminghamskej univerzity sa pri skúmaní toho, či sa toto zvýšené riziko vyskytuje aj u zdravých ľudí, obrátil na tri skoršie štúdie. Tie skúmali kvalitu spánku ľudí, potom ich mnoho rokov sledovali a hodnotili zdravie ich mozgu a celkový stav.
Zapojilo sa viac ako 3 200 ľudí
Do výskumu sa zapojilo viac ako 600 osôb v strednom veku, teda medzi 35 až 64 rokmi. Ako aj 2 600 ľudí starších ako 79 rokov. Ich údaje analyzoval špeciálny softvér.
Výskum zistil, že ľudia v strednom veku, ktorým sa zdali nočné mory aspoň raz týždenne, mali štyrikrát väčšiu pravdepodobnosť, že u nich v nasledujúcich desiatich rokoch dôjde k poklesu kognitívnych funkcií ako u osôb, ktorým sa zlé sny zdajú zriedkavé.
U starších účastníkov, ktorí často uvádzali znepokojivé sny, bola dvakrát vyššia pravdepodobnosť, že im v nasledujúcich rokoch diagnostikujú demencia. Štúdiu publikoval odborný časopis eClinicalMedicine.
Možné vysvetlenie
Jedným z možných vysvetlení podľa autorov štúdie je, že ľudia, ktorým sa často zdajú nočné mory, majú nekvalitný spánok. To by mohlo viesť k hromadeniu proteínu spojených s demenciou. Ďalšou možnosťou je existencia nejakého genetického faktora, ktorý je základom oboch javov.
Podľa Otaikovej pracovnej hypotézy je však neurodegenerácia v pravom čelnom mozgovom laloku príčinou toho, že ľudia horšie ovládajú svoje emócie počas snívania. To vedie k nočným morám.
„Vieme, že neurodegeneratívne ochorenia, ako je Parkinsonova alebo Alzheimerova choroba, často začínajú oveľa skôr, ako sú niekomu diagnostikované. U niektorých jedincov, u ktorých už choroba začala, môžu byť zlé sny a nočné mory jedným z prvých príznakov,“ uviedol vedec.
Otaiku však zdôraznil, že len u časti dospelých, ktorým sa pravidelne zdajú nepríjemné sny, je väčšia pravdepodobnosť, že sa u nich rozvinie demencia. Ak sa ale jeho teória potvrdí, nočné mory by mohli slúžiť ako ukazovateľ tejto choroby. Jej nástup by sa potom dal spomaliť alebo by sa mu dokonca mohlo úplne zabrániť.
