Zdravotníctvo má pol miliardy eur, ktoré dokáže presunúť na priority. Zistili to vládni analytici revíziou výdavkov. Podľa nich sa dá ušetriť prísnejším predpisovaním liekov a niektorých vyšetrení.
Poisťovne však nesúhlasia. Varujú, že to môže spôsobiť neskoré odhalenie vážnych diagnóz u pacientov a ohroziť ich život.
Analytici rezortov financií a zdravotníctva hľadali spôsob ako získať peniaze do zdravotníctva bez toho, aby museli do systému nalievať ďalšie peniaze.
Slovensko je skôr pod európskym priemerom
„Celkovo ten potenciál do roku 2030 sme odhadli na pol miliardy eur. Potenciál na budúci rok odhadujeme na 120 miliónov eur,“ povedal Matej Mišík, vedúci Inštitútu zdravotníckych analýz Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR.
Slovensko porovnávali s krajinami, kde je úroveň zdravotníctva na vyššej úrovni, nie je zanedbávaná prevencia a včasná liečba.
„Vidíme, že na obyvateľa sa tam robí menej CT vyšetrení, menej MR vyšetrení, čiže toto je potenciál, kde pri pravdepodobnom zachovaní rovnakej kvality vieme nejaké zdroje ušetriť a naopak ich investovať do iných oblastí,“ pokračoval Mišík.
Pozrite si celú reportáž RTVS:
„V porovnaní so zahraničím, v počte vyšetrení MR a CT sme podľa dát OECD skôr pod európskym priemerom. Keď sa príslušné vyšetrenie neindikuje včas, môže to poškodiť zdravie pacienta,“ ozrejmila Eva Peterová, hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Úspory majú priniesť aj jasnejšie pravidlá pri predpisovaní liekov, ktoré vyplývajú zo schválenej novely zákona o liekoch.
„To otvára priestor na ďalšie investície do inovatívnej liečby,“ uviedol Mišík.
„Vzhľadom na ceny balení za inovatívne lieky nepredpokladáme, že by novela zákona 363 prispela k významnému šetreniu nákladov na tieto lieky,“ oponovala mu Peterová.
