Pápež Gregor XIII. uskutočnil reformu kalendára, podľa ktorej priamo po 4.10.1582 nasledoval 15. október. Reforma vstúpila do platnosti vo väčšine katolíckych krajín a odstránila závažnú chybu v meraní času. Od zavedenia juliánskeho kalendára vznikol totiž do konca 16. storočia až desaťdňový rozdiel v porovnaní so slnečným rokom.
Juliánsky kalendár bol vzhľadom na obdobie vzniku prekvapivo presný. Dĺžku roka stanovil na 365 dní a 6 hodín (365,25 dňa). Aby sa táto štvrtina dňa zohľadnila, bol každý štvrtý rok priestupný, teda mal 366 dní. To však na úplné vyrovnanie nesúladu medzi kalendárom a realitou nestačilo.
V skutočnosti je tropický rok, teda reálna dĺžka obehu Zeme okolo Slnka, ešte o cca 11 minút kratší. Do 16. storočia táto odchýlka narástla už o 10 dní. Zaužívané počítanie času tiež posunulo termín Veľkonočnej nedele.
Predstavitelia cirkvi, ale aj učenci, sa otázkou kalendára a jeho korekcie zaoberali od 14. storočia. Pápež Gregor XIII. poveril touto úlohou astronóma Luigiho Giglia a jeho brata Antonia. Bratia Gigliovci vychádzali z výpočtov nemeckého astronóma Erasma Reinholda, ktorý stanovil dĺžku roka na 365 dní, 5 hodín, 49 minút a 16 sekúnd.
Určili, že okrúhle roky, ktorými sa završuje storočie (1700, 1800, 1900, atď…) nebudú priestupné. Výnimkou sú roky deliteľné štyrmi (1600, 2000, 2400, atď…). Znížil sa tak počet priestupných rokov počas štyroch storočí zo 100 na 97 a kalendár oveľa presnejšie zodpovedal reálnemu pohybu Zeme na obežnej dráhe.
Prijali ho aj protestantské krajiny
Pápež Gregor XIII. vydal 24. februára 1582 bulu Inter gravissimas. Tou sa z októbra roku 1582 vypustilo 10 dní a po 4. októbri nasledoval hneď 15. október. Na uskutočnenie reformy vybrali obdobie s minimálnym zásahom do katolíckeho liturgického roka. Na počesť reformátora sa kalendár nazýva gregoriánskym. Gregor XIII. tiež opätovne presunul začiatok nového roku na 1. január.
Gregoriánska reforma sa spočiatku stretla s pochopením výlučne v katolíckych krajinách, ktoré ju prijali medzi rokmi 1582 a 1584. V Uhorsku, teda na území aj dnešného Slovenska, začal platiť 1. novembra 1587. Prakticky to znamenalo, že v roku 1587 po 21. októbri nasledoval 1. november.
Prvou protestantskou krajinou, ktorá prijala gregoriánsky kalendár, bolo v roku 1699 Dánsko. O rok nasledovali protestantské nemecké krajiny. V Spojenom kráľovstve zaviedli gregoriánsky kalendár v roku 1752 a o rok neskôr ho prijalo aj Švédsko. Švajčiarsko k zmene pristúpilo v roku 1812.
Japonsko gregoriánsku reformu prijalo v roku 1875, Rusko až po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii v roku 1918. Grécko ako posledná európska krajina opustilo juliánsky kalendár v roku 1923.
Nový kalendár neprijali bez problémov
Prechod sa nezaobišiel bez problémov. Niektorí ľudia sa domnievali, že sa im týmto krokom skrátil život. Napríklad Británia na nový kalendár prešla 3. septembra, a teda nasledoval 15. september. Britský časopis The Inspector uverejnil list znepokojeného čitateľa, ktorý prechodom na gregoriánsky kalendár prišiel o oslavu svojich narodenín 13. septembra.
V krajinách s prevládajúcim pravoslávnym náboženským vyznaním, ako napríklad v Rusku či v Grécku, sa gregoriánsky kalendár používa len v civilnom, resp. občianskom živote. Pre cirkevné účely sa stále používa juliánsky kalendár. Aj súčasný gregoriánsky kalendár priebežne podlieha úpravám v počte priestupných rokov, aby bol presnejší.
