Druhý vatikánsky koncil, ktorý sa začal pred 60 rokmi, 11. októbra 1962, sa stal prelomovým okamihom v moderných dejinách katolíckej cirkvi. Podľa odborníkov znamenal najvýraznejšiu cirkevnú reformu od konštantínovského obratu, ktorým začal proces prerodu kresťanstva na štátne náboženstvo, a reformácie.
Cirkev sa na koncile, ktorý skončil v roku 1965, rozhodla otvoriť modernému svetu a vnútorne sa reformovať. A na toto úsilie nadväzuje teraz aj súčasný pápež František.
K najzásadnejším rozhodnutiam koncilu patril dialóg s vyznávačmi ortodoxného alebo protestantského poňatia kresťanstva alebo dokonca s nekresťanskými cirkvami, predovšetkým so Židmi a moslimami.
Cirkev sa tiež rozhodla okrem iného nahradiť latinčinu národnými jazykmi pri bohoslužbe a obrátila svoju pozornosť k neveriacim. K ďalším významným rozhodnutiam koncilu patrilo schválenie udeľovania diakonského svätenia ženatým mužom, koncil podčiarkol úlohu laikov a medzi najvýraznejšie teologické vyjadrenia patrí potvrdenie sviatosti biskupského svätenia.
Koncil zrušil aj index zakázaných kníh, čím sa fakticky zanikla cirkevná cenzúra.
Cesta k zmenám bola dlhá a dramatická
Cesta k zmenám však bola nad očakávania dlhá a dramatická, pápež Ján XXIII. mal veľa odporcov. Oproti očakávaniu sa tak koncil pretiahol namiesto jedného zasadacieho rokovania na štyri. Skončil až po troch rokoch a dvoch mesiacoch. Medzitým Ján XXIII. v júni 1963 zomrel a na čele cirkvi ho nahradil Pavol VI.
Na koncile sa zhromaždilo 2 540 biskupov, čo je podľa dostupných prameňov najviac zo všetkých predchádzajúcich ekumenických koncilov.
Na prácach na koncile sa zúčastňovali aj biskupi z komunistických krajín. Viacerí boli vo väzení, československá vláda však povolila vycestovať biskupom Františkovi Tomáškovi, Eduardovi Nécseyovi a Ambrózovi Lazíkovi.
Aktívne sa na koncile zúčastňovali slovenskí exiloví biskupi Andrej Grutka, Pavol Hnilica a Michael Rusnak. Ako laický delegát sa na koncile zúčastnil aj slovenský gréckokatolík Štefan Boleslav Roman žijúci v Kanade.
Jedným z najaktívnejších účastníkov bol poľský biskup Karol Wojtyła (budúci pápež Ján Pavol II.)