Šéf švédskej Miernej koaličnej strany Ulf Kristersson v piatok (14. 10.) oznámil, že sa dohodol s Kresťanskodemokratickou stranou a Liberálmi na vytvorení menšinovej koaličnej vlády s podporou krajnej pravice.
Protiimigrační Švédski demokrati tak budú mať podľa agentúry Reuters prvýkrát priamy vplyv na vládnu politiku. Hlasovanie parlamentu o novom predsedovi švédskej vlády sa uskutoční v pondelok 17. októbra.
Vďaka podpore Švédskych demokratov má Kristersson takmer istotu, že v parlamente získa podporu pre svoju vládu. Premiérom sa stane, ak proti nemu nebude hlasovať väčšina v Riksdagu.
Kristersson podľa Reuters nebude mať jednoduché vládnutie, pretože bude musieť spoliehať na Liberálov aj na Švédskych demokratov, ktorí sa v mnohých otázkach výrazne rozchádzajú.
Švédsko sa nachádza uprostred krízy rastúcich životných nákladov a v budúcom roku by sa mohlo dostať do recesie. Je tiež potrebné vypracovať opatrenia na riešenie zmeny klímy, zaceliť diery v systéme sociálneho zabezpečenia, ktoré odhalila pandémia, a nájsť financie na plánované zvýšenie výdavkov na obranu v súvislosti s chystaným vstupom Švédska a Fínska do NATO.
Kristersson v piatok povedal, že jeho vláda urobí „všetko pre to, aby sa Švédsko a Fínsko čo najskôr stali členmi NATO“. Vstup Švédska a Fínska do NATO musia schváliť parlamenty všetkých súčasných členov. Podľa NATO tak stále neurobili Maďarsko a Turecko, ktoré krok podmieňuje viacerými požiadavkami.
Zníženie daní či výstavba jadrových elektrární
Koalícia v piatok uviedla, že plánuje znížiť dane, začať proces výstavby nových jadrových elektrární, obmedziť sociálne dávky, sprísniť pravidlá pre prisťahovalectvo a v rámci politickej dohody so Švédskymi demokratmi dať viac právomocí polícii.
„Zmena je nielen potrebná, ale tiež možno, a my štyri strany ju spoločne môžeme ponúknuť,“ povedal 58-ročný Kristersson novinárom.
Možnosť Švédskych demokratov priamo ovplyvňovať politiku predstavuje obrovský posun v politike a pred desiatimi rokmi by bola nemysliteľná, poznamenal Reuters. Posolstvo lídra Jimmieho Akessona, že väčšina švédskych problémov je výsledkom desaťročia veľkorysej migračnej politiky a neschopnosti integrovať „nových Švédov“, sa ale uchytilo u voličov.
Pravicovému bloku tak takmer znemožnilo vládnuť bez podpory Švédskych demokratov, ktorí za oplátku požadovali výrazné zmeny v migračnej politike.
Budúca vláda preto novým imigrantom sťaží prístup k sociálnym dávkam a presnou sumou nahradí cieľ pre zahraničnú pomoc, ktorý bol stanovený ako jedno percento hrubého domáceho produktu (HDP).
Polícia bude môcť prijímať tvrdšie opatrenia proti zločineckým gangom, ktorým budú nanovo hroziť vyššie tresty.
