Na navýšení platby za poistencov štátu stále nie je zhoda. Aj keď ministerstvo zdravotníctva navrhlo nový mechanizmus, po mnohých pripomienkach ho napokon na vládu ani do národnej rady nepredložilo. Šéf rezortu Vladimír Lengvarský (nom. OĽANO) tvrdí, že riešenie stále hľadajú.
Analytik upozorňuje, že ideálna suma, ktorú by štát mal za svojich poistencov zaplatiť, neexistuje. Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Nina Alžbetkinová.
Poisťovne dostávajú za rôznych občanov rôzne peniaze. Kým živnostík mesačne zaplatí priemerne 77 eur, za zamestnancov zamestnávateľ odvedie v priemere 178 eur mesačne.
Najnižšiu sumu za svojich poistencov platí štát. Tento rok je to približne 35 eur. Odborníci dlhodobo navrhujú sadzbu zvýšiť. Do zdravotníctva by tak šlo viac peňazí. Riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Dušan Zachar vysvetľuje, že štát sumou iba dopláca to, čo sektoru chýba.
„Ak ekonomicky aktívni vygenerujú vysoký objem peňazí, ktoré idú do verejného zdravotného poistenia, štát má možnosť dorovnať menšou sumou. Naopak, ak je kríza, a ekonomicky aktívni nevygenerujú také veľké prostriedky, vtedy musí štát dorovnať oveľa vyššou sumou,“ vysvetlil Zachar.
Sumu určuje zákon o štátnom rozpočte
V minulosti sa suma platby za poistencov štátu odvíjala od priemernej mzdy. Odborníci sa zhodujú, že systém bol nastavený dobre. So zvyšujúcou sa mzdou sa zvyšovali aj peniaze pre zdravotníctvo. V súčasnosti sumu určuje zákon o štátnom rozpočte.
Ministerstvo zdravotníctva pred časom navrhovalo iný mechanizmus. Minimálna suma sa mala odvíjať od hrubého domáceho produktu. Šéf rezortu zdravotníctva presadzoval hranicu 1,9 %. Po medzirezortnom pripomienkovom konaní nápad z novely zákona o zdravotnom poistení vypustili. Hovorí, že vhodné číslo stále hľadajú. Návrh by pritom podporila aj opozícia.
„Jedna celá deväť je už hranica, o ktorej sa dá hovoriť ako o rozumnej. Je treba povedať, že nestačí len do systému naliať peniaze, ale treba zároveň nastaviť kritériá kvality, ktoré budeme merať, vyhodnocovať a na základe toho ten sektor odmeňovať,“ hovorí šéfka parlamentného zdravotníckeho výboru Jana Bittó Cigániková (SaS).
Spomedzi európskych štátov do zdravotníctva dávame menší nominálny objem peňazí. V rámci V4 však nezaostávame. Slovenské zdravotníctvo má totiž viac financií ako Maďarsko aj Poľsko.
„Objem peňazí, aj dvojnásobný, by vedelo zdravotníctvo spotrebovať. Ide o to, aký výsledok prinesie pacientovi. V posledných rokoch výrazne stúpli zdroje do zdravotníctva, ale výsledky sa o toľko nezlepšili,“ podotkol Zachar.
