Stano Dančiak si vďaka svojmu komediálnemu talentu, pohotovej improvizácii a dynamickému prejavu vyslúžil priazeň divadelného aj filmového publika a televíznych divákov. Narodil 26. októbra 1942. V stredu (26. 10.) by sa dožil 80 rokov.
Dančiak sa narodil v Bratislave do rodiny kriminalistu. Záujem o dramatické umenie prejavil už na základnej škole. Ako chlapec účinkoval v Detskej dramatickej rozhlasovej skupine. Okrem toho sa aktívne venoval niekoľkým športom – futbalu, hokeju aj behu.
Herec zmaturoval na Strednej zdravotníckej škole v Bratislave v odbore zubný laborant. Herectvo vyštudoval na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Po absolutóriu účinkoval jednu sezónu v bratislavskom Slovenskom národnom divadle (SND).
Počas dvojročnej základnej vojenskej služby pôsobil vo vojenskom umeleckom súbore. Následne sa vrátil do SND, kde dal aj s priateľmi výpoveď a spolu založili populárne Divadlo na Korze. V ňom účinkoval od roku 1969 až do jeho zatvorenia v roku 1971.
Neskôr nastúpil do bratislavského Divadla Nová scéna, kde pôsobil 20 rokov. Od roku 1990 pracoval v Činohre SND.
Divákov si získal aj v televíznej tvorbe
Obsadzovaný herec si získal priaznivcov nielen na divadelných doskách, ale aj v množstve filmov. Z bohatej filmografie Stana Dančiaka možno spomenúť film Kým sa skončí táto noc (1965), rozprávku Zločin slečny Bacilpýšky (1970), kultovú komédiu Sebechlebskí hudci (1975) alebo drámu Dážď padá na naše duše (2002).
Na televíznych obrazovkách zaujal napríklad v tituloch Jožko Púčik a jeho kariéra (1983), Veľká rošáda (1988), Rozmar starej dámy (1990) alebo Kráľovská hra (1999). S Mariánom Zednikovičom vytvoril nezabudnuteľnú dvojicu v minigroteskách Lord Norton a sluha James (2002).
Predstaviteľ desiatok divadelných a filmových postáv sa zapísal do pamäti divákov aj ako výrazný dabingový herec.
Svoj charakteristický hlas prepožičal inšpektorovi Derrickovi z rovnomenného nemeckého seriálu (1974), chlpáčovi Alfovi z planéty Melmak v populárnom americkom televíznom seriáli Alf (1986) a nahovoril aj animovaný televízny seriál Zbojník Jurošík (1991).
Vystupoval napriek hendikepu
Napriek cukrovke, ktorá ho pripravila o zrak, sa naďalej objavoval na pódiách a televíznych obrazovkách.
V televíznom seriáli Ordinácia v ružovej záhrade zahral v roku 2007 úlohu nevidiaceho otca jednej z postáv. Účinkoval tiež v televíznom zábavnom programe 7EDEM s r. o. (2001).
V hre Ja, Feuerbach z divadelného prostredia si v roku 2007 v bratislavskom Divadla L+S zahral hlavnú úlohu. Účinkoval v dráme Matka Guráž a jej deti, ktorú uviedla do premiéry Činohra SND v januári 2009.
Dostal sa do siene slávy ceny OTO
Dančiak bol držiteľom množstva ocenení. Získal napríklad Ocenenia od Zväzu slovenských spisovateľov a dramatických umelcov. Z rúk prezidenta Slovenskej republiky si v roku 2003 prevzal štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy.
V roku 2011 ho uviedli do siene slávy v jedenástom ročníku televíznej diváckej ankety Osobnosť televíznej obrazovky (OTO) 2010. Ocenenie si na javisku Opery Slovenského národného divadla prevzal od vtedajšieho ministra kultúry Daniela Krajcera.
Stano Dančiak zomrel 4. augusta 2018 vo veku 75 rokov. Poslednýkrát sa predstavil na javisku SND v inscenácii Aj kone sa strieľajú 29. apríla 2015.
Jeho pamiatku si uctili v Kremnici, kde pribudol jeho reliéf do Uličky slávnych nosov v roku 2021. Jeho podobizeň odhalili v rámci 40. ročníka európskeho Festivalu humoru a satiry Kremnické gagy.
