Už pri odchode ministrov SaS z vlády strana vyjadrovala obavy, či sa v reformách, ktoré začali, bude aj pokračovať. Minister spravodlivosti Viliam Karas už avizoval odkladal súdnej mapy a ministerstvo školstva rozhodlo o posune určitých reforiem.
„Vláda nielen, že tieto reformy postupne zastavuje, ale v prípade školstva dokonca robí aj krok dozadu,“ povedal v stredu (26. 10.) podpredseda SaS a bývalý minister školstva Branislav Gröhling.
Za prvú obeť v školstve považuje reformu poradní, ktorú strana pripravila a momentálne sa o nej rokuje na aktuálnej parlamentnej schôdzi.
„Poslanci OĽANO po súhlase ministerstva školstva a pána ministra podali pozmeňujúci návrh do národnej rady, ktorý v utorok (25. 10.) odznel aj v pléne. Návrh robí s reformou poradní úplný koniec. Robí krok dozadu, odkladá ju o jeden rok, znižuje starostlivosť o tých, pre ktorých sa zmeny robia a o starostlivosť pre jednotlivých žiakov. Mení tak podmienky celej reformy poradní,“ uviedol.
Prečo je reforma dôležitá
Systém Gröhling považuje za rozbitý. Na Slovensku fungujú dva typy poradní – Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie a Centrum špeciálneho pedagogického poradenstva.
Vysvetlil, že pomoc deťom, ktorá sa v nich poskytuje, sa veľmi prekrýva. Prekrývajú sa aj odborníci a ľudia, ktorí tam pracujú. Návrhom preto chceli poradne zlučovať.
Druhým problémom je kvalita poradní. Mnoho z nich malo zamestnancov len na čiastočný úväzok, preto nedokázali poskytnúť rodičom všetku potrebnú starostlivosť a služby pre ich deti.
Systém financovania je tretím dôvodom existencie reformy. Týka sa prioritne súkromných poradní. Vysvetlil, že poradne v súčasnom systéme majú len diagnostikovať žiaka, pričom za diagnostiku dostanú finančné ohodnotenie.
„Potom už nevieme, či s týmto žiakom pracujú a akým spôsobom mu nasledujúce týždne, mesiace či roky pomáhajú. To viedlo k nadmernej diagnostike, ktorú sme tu zažívali,“ ozrejmil.
Výrazná časť poradní podľa neho pracuje zodpovedne a dobre, no pripomína existenciu takých, ktoré „zarábali na deťoch a rodičoch.“
Reforma SaS tiež určovala minimálny počet zamestnancov na plný úväzok, ktorý bol päť. A to, aby mohli plnohodnotne pokryť činnosť (diagnostika, terapia či prevencia) a venovať sa všetkým žiakom. Pozmeňujúci návrh z dielne OĽANO navrhuje len dvoch zamestnancov na plný úväzok.
Financovanie by sa podľa SaS tiež nemalo určovať podľa počtu diagnóz, ale na základe toho, ako sa venujú žiakom a prevencii bez motivácie hromadnej diagnostiky.