Európska komisia (EK) v stredu (26. 10.) predstavila plán na zlepšenie kvality ovzdušia a vody. Jeho cieľom je výrazne znížiť počty úmrtí spojených so znečistením a nasmerovať Európsku úniu k budúcnosti s čistým životným prostredím.
Únijná exekutíva navrhuje sprísniť štandardy ohľadom kvality vzduchu či rozšíriť zoznam látok znečisťujúcich vodu. Tiež chce zmeniť prístup k čisteniu odpadových vôd. Okrem iného aj stanoviť pre tento sektor cieľ energetickej neutrality do roku 2040.
Nový balík, ktorým sa budú v najbližších mesiacoch zaoberať členské krajiny a Európsky parlament, vychádza z Európskej zelenej dohody, teda plánu ekologickej transformácie EÚ v najbližších desaťročiach.
Ten obsahuje tiež ambíciu dosiahnuť do roku 2050 stav prakticky nulového znečistenia životného prostredia.
„Aby sme mali v roku 2050 životné prostredie s nulovým znečistením, musíme dnes postupovať razantnejšie,“ povedal na tlačovej konferencii podpredseda EK Frans Timmermans. Dodal, že vedecko-technologický pokrok si žiada aktualizáciu niektorých zastaraných smerníc Únie.
Komisia napríklad navrhuje upraviť normy kvality ovzdušia a stanoviť nové čiastkové ciele na rok 2030. Tie by EÚ priblížili odporúčaniam Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a okrem iného by viac ako o polovicu znížili maximálnu prípustnú koncentráciu jemných prachových častíc PM2,5.
Limit by bol stále nad odporúčania
Nový limit by bol stále dvojnásobný oproti odporúčaniu WHO, ktorá vlani uviedla, že výskyt týchto škodlivých častíc by nemal presahovať päť mikrogramov na kubický meter. Podľa mapy zverejnenej Komisiou bola v roku 2020 vo väčšine krajín EÚ koncentrácia vyššia, vrátane prakticky celej strednej Európy.
Znečistenie ovzdušia v Únii podľa lekárov každý rok spôsobí skoro 300 000 predčasných úmrtí. Unijní exekutíva tvrdí, že pri zavedení jej plánu môže tento počet za desať rokov klesnúť o viac ako tri štvrtiny. O konkrétnych opatreniach na splnenie navrhovaných cieľov by museli rozhodnúť štátne a lokálne orgány.
Čo sa týka vody, chce EK rozšíriť zoznamy znečisťujúcich látok pre povrchové aj podzemné zdroje, najmä o takzvané večné chemikálie označované skratkou PFAS. Ďalej navrhuje dôkladnejší monitoring znečistenia či povinnosť urýchlene varovať potenciálne zasiahnuté krajiny, ako aj Komisiu, o závažných incidentoch na riekach.
Poukazuje pritom na tohtoročný hromadný úhyn rýb v rieke Odre, pri ktorom podľa nej cezhraničné varovanie prišlo veľmi neskoro.
Mestské odpadové vody
Tretím článkom nového plánu je modernizácia nakladania s mestskými odpadovými vodami. Európska komisia požaduje, aby do roku 2040 čističky vôd produkovali rovnaké množstvo energie, aké spotrebúvajú, čo činiteľ zapojený do prípravy opatrení označil za „minirevolúciu“.
K energetickej neutralite má sektor doviesť najmä produkcia bioplynu. Stratégia tiež počíta s väčšou zodpovednosťou pre výrobcov kozmetiky a liečiv, z ktorých výrobkov podľa niektorých zdrojov pochádza vyše 90 percent mikroskopických škodlivých látok v odpadových vodách v EÚ.
Podľa Komisie dávajú všetky návrhy dlhodobo zmysel nielen zo zdravotného a ekologického hľadiska, ale tiež ekonomicky. Komisár Virginius Sinkevičius v stredu uviedol, že prínos návrhov týkajúcich sa čistého vzduchu by bol najmenej sedemnásobný proti nákladom na ich zavedenie.
Argumentoval pritom potlačením chorôb, ktoré znižujú produktivitu populácie, ďalej menšími stratami výnosnosti v poľnohospodárstve a zmiernením škôd na ekosystémoch.
