Sviatok Všetkých svätých a Pamiatka zosnulých sú špecificky určené na pripomenutie iných udalostí a súvislostí. Mnohí občania tento rozdiel nerozlišujú. Skonštatovala to Katarína Popelková z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied (SAV).
Expertka tvrdí, že v mestách aj na vidieku ľudia tieto dni vnímajú ako pamiatky zosnulých predkov. Práve preto sa prelom októbra a novembra označuje v ľudovom jazyku ako „dušičkové obdobie.“
Priblížila, že podľa najnovších etnologických výskumov sa symbolické roviny tohto obdobia roka v 21. storočí viditeľne rozširujú. Podľa etnologičky si oba sviatky udržiavajú kresťanský a sekulárny význam. Dopĺňa ich 31. október, pamätný deň – Deň reformácie a tiež udomácnený sviatok Halloween.
Pokračovala, že hoci je reformácia a jej pripomínanie už niekoľko storočí súčasťou historickej tradície obyvateľov Slovenska, väčšina z nich v súčasnosti 31. október spája na prvom mieste s Halloweenom, ktorého obľuba sa opiera o masovú globálnu popkultúru a komerciu.
Halloween sa stáva tradíciou
Halloween s vlastnými zvykmi, medzi ktoré patrí maskovaná zábava, výzdoba verejného priestoru a domácností a usporadúvanie večierkov voľne nadviazal a rozšíril domácu tradíciu vyrezávania tekvicových svetlonosov a lampiónových sprievodov, hovorí Popelková.
Ozrejmila, že v polovici druhého desaťročia 21. storočia sa na Slovensku z iniciatívy katolíckej cirkvi ako protiváha sviatku Halloween v období na prelome októbra a novembra objavili podujatia nazvané Plesy svätých.
Poukázala tiež na to, že najznámejší symbol Halloweenu – oranžová tekvica s vyrezanými otvormi v podobe očí, nosa a úst, prípadne osvetlená sviečkou vloženou dovnútra, sa začína u nás objavovať aj vo výzdobe hrobov.