Kampaň, ktorá nepozná limity. Jednotlivé strany môžu pred januárovým referendom minúť ľubovoľné sumy. Smer-SD sa chystá oslovovať ľudí, aby sa na hlasovaní zúčastnili. Opačný postoj má koalícia a prezidentka. Podľa nich ide o politickú aktivitu konkrétnych strán.
OĽANO dokonca tvrdí, že pôjde o predvolebnú kampaň sociálnych demokratov za štátne peniaze. Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venoval redaktor RTVS Matej Baránek.
Politické strany, ktoré chcú vyzývať ľudí, aby sa zúčastnili na referende, môžu naliať do bilbordov, letákov či reklamy toľko peňazí, koľko uznajú za vhodné. Obmedzenia zákon v tomto prípade nepozná.
Referendová kampaň je totiž iná a omnoho voľnejšia, ako napríklad kampaň pred parlamentnými voľbami. Vtedy musia mať jednotlivé strany zriadené transparentné účty, dokladovať každú účtenku a použiť maximálne tri milióny eur. Pri referende tieto obmedzenia padajú.
„To znamená, že volebnú kampaň pred vykonaním referenda zákon vôbec nereguluje,“ vysvetlila riaditeľka odboru volieb, referenda a politických strán na ministerstve vnútra Eva Chmelová.
Situácia by bola iná, ak by bolo referendum 180 dní pred parlamentnými voľbami. Teda v čase predvolebnej kampane, kedy by všetky limity platili a vzťahovali by sa aj na referendum. Prezidentka Zuzana Čaputová ho však vyhlásila na 21. januára. To je viac ako rok pred riadnym termínom parlamentných volieb.
Kampaň za štátne peniaze
Hnutie OĽANO napriek tomu hovorí, že iniciátori referenda si už chystajú pôdu pre volebnú kampaň. „Januárové referendum o predčasných voľbách bude predvolebnou kampaňou opozície za štátne peniaze,“ píše sa v stanovisku strany.
Referendum je podľa premiéra Eduarda Hegera (OĽANO) legitímny názor na to, aby ľudia vyjadrili svoju vôľu. „Avšak v tomto prípade je to jednoznačne kampaň Roberta Fica. Sú to štátne peniaze, ktoré chce použiť na svoju kampaň, na posilnenie svojej pozície, na to, aby si v najbližších voľbách zabezpečil opäť beztrestnosť,“ uviedol v piatok (4. 11.) v Martine.
Pripomenul, že obsah referendovej otázky k skráteniu volebného obdobia je zásahom do ústavy, ktorý môže vyvolať nestabilitu počas volebného obdobia. Je presvedčený, že kratšie ako štvorročné volebné obdobie nie je dostatočné na naplnenie politického programu vládnych strán.
Vládne strany namietajú, že sociálni demokrati si iniciovali svoje vlastné referendum, ktoré bude stáť milióny eur. „Vyhadzovať milióny eur na zbytočné referendum, a to v čase najťažšej krízy, ktorá Slovensko postihla, pokladám za egoistické chrapúnstvo,“ povedala ministerka investícií Veronika Remišová (Za ľudí).
V referendách, ktoré sa uskutočnili na Slovensku, sa už ľudia vyjadrovali k celej plejáde otázok. Napríklad v roku 2015 bola v referende téma manželstva ako zväzku muža a ženy. V roku 2010 chceli politici dokonca vedieť, či by mal štát kupovať vládne limuzíny len do 40 000 eur, alebo zrušiť koncesionárske poplatky.
V roku 2023 sa, naopak, verejnosť vyjadrí k predčasným voľbám. Smer-SD odmieta naratív vládnych politikov o drahom referende. Najmä, keď je zakotvené priamo v ústave. „Realizácia ústavných práv sa má merať nejakými eurami? To sme sa preboha kde dostali?“ pýta sa predseda Smeru Fico.
Ministerstvo vnútra v súčasnosti vyčísľuje, koľko bude referendum stáť. V roku 2014 vyčlenila vláda na tento účel takmer 6,5 milióna eur. Predpokladá sa, že referendum o ústave bude v roku 2023 o niečo drahšie.
