Zákazy, prenasledovanie, výsluchy, väznenie, ale aj tresty smrti a zákaz vycestovať. Ústav pamäti národa (ÚPN) odkrýva pre verejnosť fakty spred novembra 1989. Snaží sa tak zabrániť prekresľovaniu histórie a zľahčovaniu represií totalitného režimu.
Koľko formulárov bolo potrebných na vybavenie pasu a cestovnej doložky, to nám ukázal riaditeľ Archívu ÚPN Peter Mikle. Ani ich získanie nezaručilo, že niekam vycestujete. Tvrdí, že by vypisoval aspoň sedem formulárov.
Vedenie ŠTB po novembri 1989 nenechalo nič na náhodu. Dôležité spisy sa skartovali. Mikle tvrdí, že zväzky ničili v rámci takzvaných „divokých skartácií“ v decembri roku 1989.
Pozrite si celú reportáž RTVS:
Koniec komunizmu definitívne spečatil 17. november. Predzvesťou spoločenskej požiadavky na zmenu bola už Sviečková manifestácia v marci 1988.
„Tak ako sa tematizovali náboženské slobody, tak sa tematizovali aj ľudské práva a aj preto bola sviečková manifestácia taká významná a mala celospoločenský presah a dosah,“ vysvetlil riaditeľ Centra výskumu obdobia neslobody Peter Jašek.
Aktuálne nálady spoločnosti a popieranie ideálov Nežnej revolúcie vnímajú sociológovia a historici ako sklamanie z nenaplnených očakávaní. „Režim, ktorý tu dlhé roky fungoval, prenasledoval ľudí, mal za sebou armádu a Sovietsky zväz, zrazu padol. Sprievodným javom boli obrovské očakávania,“ doplnil Jašek.
Ľudia čoraz viac prepadajú „spomienkovému optimizmu“. Príčinou je podľa sociológov to, že si socializmus spájajú so svojou mladosťou. Alebo nikdy nezažili represálie komunistického režimu.
Historici a sociológovia sa zhodujú, že by si Slováci mali pripomínať prednovembrovú minulosť na základe zdokumentovaných faktov a nie klamlivej nostalgie.
