Revolučné zmeny odštartoval 17. november 1989 a najmä brutálny zásah proti pražským študentom. Nespokojnosť a frustráciu z neslobody prejavili na námestiach miest desaťtisíce ľudí. Slobodu si však nevybojovali za jeden deň.
V predvečer 17. novembra 1989 demonštrovalo v Bratislave asi 300 študentov. Hneval ich stav spoločnosti i vysokých škôl. Neohlásený pochod ukončili pred ministerstvom školstva.
Deň po tom sa zhromaždili študenti aj v Prahe. Dav si pripomenul Medzinárodný deň študentstva a neplánovane sa vydal do centra mesta. Žiadal zmenu pomerov v štáte. Pokojná demonštrácia sa zmenila na brutálny zásah. Demonštrantov bila štátna bezpečnosť obuškami.
„Rozšírila sa fáma, že počas zásahu došlo k smrti jedného študenta. Neskôr sa ukázala ako nepravdivá, no pomohla akcelerovať situáciu, akoby zapálila iskru,“ spomína riaditeľ Centra výskumu obdobia neslobody Ústavu pamäti národa Peter Jašek.
V divadlách a na vysokých školách začali organizovať štrajkové výbory. Požadovali vyšetrenie a potrestanie zodpovedných za tento brutálny čin.
Pozrite si celú reportáž RTVS:
V spoločnosti sa dvihla vlna nevôle. V Prahe sa sformovalo Občianske fórum na čele s Václavom Havlom, v Bratislave hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN).„Vedel som, že nechcem takto žiť,“ povedal bývalý hovorca VPN Milan Kňažko.
Zlom nastal 27. novembra. Počas generálneho štrajku sa v uliciach zhromaždili desaťtisíce ľudí. Žiadali zmenu režimu. Postupne abdikovali čelní predstavitelia štátu. Sformovala sa federálna vláda národného porozumenia.
O sedem mesiacov sa konali prvé slobodné voľby. Účasť dosiahla historické maximum, k volebným urnám prišlo viac ako 95 percent oprávnených voličov.
