Bývalý nemecký tenista a trojnásobný víťaz grandslamového turnaja vo Wimbledone Boris Becker oslavuje 22. novembra 55 rokov.
Počas svojej aktívnej kariéry zvádzal na dvorcoch súboje s legendami svetového tenisu, ako napríklad Ivan Lendl, Stefan Edberg, John McEnroe, Andre Agassi či Pete Sampras. Celkovo vyhral 49 turnajov ATP, z toho šesť grandslamových – trikrát Wimbledon, dvakrát Australian Open a raz US Open.
Jeho kariéru zdobí aj zlatá olympijská medaila vo štvorhre z Barcelony 1992. Do Medzinárodnej tenisovej siene slávy ho uviedli v roku 2003. Svetovou jednotkou v rebríčku ATP sa prvýkrát stal 28. januára 1991.
Boris Becker, celým menom Boris Franz Becker, sa narodil 22. novembra 1967 v Spolkovej republike Nemecko v meste Leimen. Prvé tenisové kroky urobil v tenisovom centre, ktoré v rodnom meste vybudoval jeho otec Karl-Heinz Becker. Na profesionálnej úrovni začal tenis hrávať v roku 1984 pod vedením trénerov Günthera Boscha a Iona Tiriaca.
Najmladší víťaz wimbledonského turnaja
Mal 17 rokov a 227 dní, keď v roku 1985 vyhral slávny grandslamový turnaj vo Wimbledone, čím sa stal najmladším víťazom v histórii wimbledonského turnaja. Dva mesiace po senzačnom triumfe sa stal aj najmladším víťazom prestížneho turnaja v americkom Cincinnati.
O rok neskôr, v roku 1986, obhájil titul z Wimbledonu, keď vo finále zdolal vtedajšiu svetovú jednotku a česko-amerického tenistu Ivana Lendla. V roku 1987 odohrali Becker a Američan John McEnroe počas zápasu Davisovho pohára medzi USA a SRN jeden z najdlhších zápasov v histórii tenisu, ktorý trval 6 hodín a 22 minút.
Tretie víťazstvo na wimbledonskej tráve zaznamenal v roku 1989, kedy vo finále zdolal svojho veľkého rivala Stefana Edberga. V tom istom roku vyhral v New Yorku US Open, keď vo finále zvíťazil nad Lendlom. Zároveň dopomohol Nemecku k obhajobe titulu v Davisovom pohári.
Svoju zbierku grandslamových triumfov si Becker v roku 1991 obohatil aj o titul z Australian Open, keď vo finále zdolal opäť Lendla. Titul z Australian Open opätovne vybojoval v Melbourne aj v roku 1996, keď si vo finále poradil s Michaelom Changom.
Na svojom konte úspechov má legendárny nemecký tenista aj zlatú medailu vo štvorhre z OH v Barcelone, ktorú v roku 1992 získal s Michaelom Stichom. Bohatú zbierku víťazstiev obohatil aj troma (1988, 1992, 1995) titulmi z Turnaja majstrov.
Boris Becker sa vyznačoval celodvorcovou útočnou hrou s výborným podaním a hrou na sieti. Svoju úspešnú aktívnu kariéru ukončil 30. júna 1999.
Legendárny nemecký tenista a bývalý tréner Srba Novaka Djokoviča (2013-2016) zastával do roku 2020 post hlavného trénera mužov v Nemeckom tenisovom zväze (DTB). Pred prevzatím funkcie šéfa nemeckej mužskej tenisovej zložky stihol zbankrotovať aj napriek tomu, že podľa odhadov zarobil počas športovej kariéry približne 150 miliónov eur.
Finančné machinácie ho priviedli do väzenia
Londýnsky súd 21. júna 2017 poslal historicky najmladšieho víťaza Wimbledonu do osobného bankrotu. Za rozhodnutím súdu bola Beckerova nesplatená pôžička vo výške 3,5 milióna eur, ktorú dlhoval od roku 2015 spoločnosti Arbuthnot Latham & Co.
Finančné problémy mal bývalý vynikajúci tenista aj pred 20 rokmi, kedy mu dokonca hrozilo väzenie za daňové úniky. V roku 2002 mal podľa nemeckých finančných úradov oklamať štát o približne 1,7 milióna eur. Hrozil mu 3,5-ročný trest vo väzení, ale napokon vyviazol s podmienkou a pokutou 300 000 eur.
V roku 2001 Beckerovi finančné ťažkosti spôsobil aj rozvod s manželkou Barbarou, s ktorou má synov Noaha Gabriela a Eliasa Balthasara. Rozvod ho stál 10 miliónov amerických dolárov a dom na Floride v hodnote dvoch miliónov dolárov.
Súd ho v roku 2022 odsúdil za marenie konkurzného konania na 2,5 roka do väzenia. Becker všetky obvinenia poprel. Previnil sa v konkurznom konaní, ktoré prebiehalo od roku 2017. Vinným ho uznali aj z neposkytnutia všetkého súpisu majetku a tajenia dlhov.
Jeho väznenie začalo v Londýne, neskôr ho previezli do väzenia pre zahraničných zločincov, čo naznačuje, že ho po skončení trestu deportujú z Veľkej Británie. Nedávno sa v britských médiách objavili informácie, že by ho z väzenia mali prepustiť v decembri 2022. Väznice v Spojenom kráľovstve sú preplnené, Beckera by po prepustení mali deportovať do Nemecka.
Okrem dvoch synov z prvého manželstva má Becker aj dcéru Annu pochádzajúcu z jeho vzťahu s Ruskou Angelou Jermakovovou. S ňou zažil v Londýne po svojom poslednom wimbledonskom štarte v roku 1999 krátky románik. So svojou druhou manželkou, bývalou holandskou modelkou Lilly Beckerovou, rodenou Kerssenbergovou, má syna Amadea. Pár sa rozišiel v roku 2018 po deviatich rokoch manželstva.
