Štáty sveta ešte nikdy neminuli toľko peňazí na armádu ako vlani. Globálny predaj zbraní rástol už siedmy rok po sebe. Pandémia ho ale spomalila. Vyplýva to z najnovšej správy Štokholmského medzinárodného ústavu pre výskum mieru SIPRI.
Najviac zbrojárskych firiem v rebríčku sídli v Spojených štátoch amerických a ich podiel na celkovom predaji zbraní predstavuje 51 percent.
Na druhom mieste je Čína, ktorej podiel na trhu prudko narástol, a to takmer na 20 percent.
S predajom zbraní nezaostávalo ani Rusko, aj keď jeho zbrojársky priemysel podľa analytikov naznačuje stagnáciu. Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Jana Balková.
Rebríček zbrojárskych firiem
Americká stíhačka F-35 sa považuje za najmodernejšie bojové lietadlo na svete. Jej výrobca Lockheed Martin otvára rebríček stovky najväčších zbrojárskych firiem sveta.
Vlani spolu zarobili vyše 560 miliárd dolárov (viac ako 531 miliárd eur), to je o dve percentá viac ako rok predtým.
Analytik Štokholmského inštitútu pre výskum mieru Diego Lopes da Silva pre nemeckú televíziu ARD uviedol, že bez pandémie by bol obchod so zbraňami ešte výraznejší.
„Narušené dodávateľské reťazce zvýšili výrobné náklady a spôsobili oneskorenia. Mnohé krajiny sa navyše rozhodli pre balíčky na obnovu. To viedlo k vyššej inflácii, ktorá ovplyvnila predaj zbraní,“ vysvetlil analytik.
Výrobu spomaľuje vojna na Ukrajine
Výrobu navyše spomaľuje aj vojna na Ukrajine, aj keď práve v súvislosti s ňou sa mnohé štáty pripravujú na prezbrojenie. Protiruské sankcie spôsobujú ďalšie brzdenie dodávok. Rusko sa totiž považuje za dôležitého dodávateľa surovín na výrobu zbraní.
Matej Kandrík z Inštitút strategických politík STRATPOL však vidí čiastočné alternatívy. „Najmä čo sa týka vzácnych kovov a výroba z nich, ako napríklad mikročipy a ďalšia pokročilá technika, ktorú treba pre moderné zbraňové systémy. To vieme nájsť v Afrike alebo Číne,“ priblížil.
Hoci v stovke najväčších zbrojárskych korporácií majú najväčšie zastúpenie americké firmy, takmer každá tretia spoločnosť v rebríčku má sídlo v Európe. Bezpečnostní analytici však upozorňujú, že starý kontinent potrebuje výrazne dozbrojiť, a to najmä na východe.
Kandrík dopĺňa, že aj keď má obranný priemysel v európskych štátoch dlhú tradíciu, problém je v kapacite a v tom, aké veľké objednávky sú jednotlivé štáty ochotné urobiť. „Dobrá otázka je, aké úspešné sú európske firmy na zahraničných trhoch, nielen pri obchode s národnými štátmi, členskými krajinami EÚ alebo NATO,“ skonštatoval.
Výzvou je podľa neho aj dostatok skúsenej pracovnej sily, ktorú si vyžaduje technicky náročnejšia výroba moderných zbraňových systémov.
Analytik dodáva, že súčasná unikátna situácia v zbrojárskej produkcii si bude vyžadovať roky na navýšenie kapacít. Tiež bude závisieť najmä od záväzkov štátov na dlhodobejšie projekty.
