Výdavkové limity, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo na medzinárodnej úrovni, sa zrejme dočasne nebudú uplatňovať. Vláda prichádza do parlamentu s konkrétnym riešením. Hovorí o tzv. únikovej doložke.
Výdavkové limity, podľa ktorých by sa mal riadiť už budúcoročný štátny rozpočet, by v čase energetickej krízy jednoducho neplatili a na rad by prišli až po jej odznení. Podľa opozície je to nesprávne. Limity majú chrániť štátne peniaze dlhodobo – čím skôr začnú platiť, tým lepšie.
Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venoval redaktor RTVS Matej Baránek.
Výdavkové limity spôsobujú vrásky na tvárach kompetentných od vtedy, čo minister financií predložil do parlamentu návrh budúcoročného štátneho rozpočtu. Keďže ich neobsahoval hrozilo, že Slovensko príde o stovky miliónov eur z Plánu obnovy.
Sľub vlády, ktorý dala Európskej komisii, znel totiž inak. Výdavkové limity Slovensko zavedie. Odborníci aj opozícia preto tlačili na ministra financií a premiéra, aby dodržali svoje slovo. Teraz prichádzajú do parlamentu s riešením v podobe tzv. únikovej klauzuly. Jej uplatnenia by znamenalo jedno.
„V takom prípade nemusí byť rozpočet predložený s výdavkovými limitmi,“ povedal Eduard Heger, hnutie OĽANO.
Energetická kríza ako výnimka ich uplatňovania?
Podľa premiéra sa výdavkové limity nebudú uplatňovať len v čase energetickej krízy. Následne sa zavedú. S riešením, ktoré Slovensko predkladá, vraj súhlasí aj Európska komisia. Premiér pripomína, že ani Brusel dočasne neuplatňuje svoje pravidlá v súvislosti s rozpočtami členských štátov. Preto vraj vláda ide v súlade s európskou politikou.
„Hneď od ďalšieho roku sa nastavia. Ako vidíme z krízy. Lebo v kríze pomáhate, po kríze konsolidujete,“ dodal.
Riešenie, s ktorým prichádza vláda, je absolútne nesprávne, tvrdí šéf finančného výboru Marián Viskupič z SaS.
„Toto je obídenie alebo obkorčuľovanie výdavkových limitov. Myslím si, že by to nemala akceptovať ani Európska komisia,“ uviedol.
Poslanec tiež tvrdí, že výdavkové limity sa nevzťahujú na pomoc v čase energetickej krízy.
„Veď výdavkové limity sa na jednorazové krízové výdavky nevzťahujú. Vkladať do toho, že pre krízu nemajú zmysel, to je absolútne nesprávne,“ ozrejmil Viskupič.
Absenciu výdavkových limitov kritizovala aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. K súčasnému riešeniu hovorí, že bolo zrejme pripravené narýchlo a nikto s radou o ňom nekomunikoval.
„Možno bola tá klauzula robená narýchlo. Máme určité otázky, nie sú nám jasné všetky situácie, ktoré môžu nastať a to ako by sa v nich mali výdavkové limity mali správať,“ informoval Ján Tóth, šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Vláda už poslala parlamentu zavedenie únikovej klauzuly a poslancov žiada o schválenie v expresnom režime.
