Rumunsko povolalo na konzultácie svojho veľvyslanca v Rakúsku. Podľa ministerstva zahraničia v Bukurešti je krok vyjadrením protestu proti rozhodnutiu Viedne zablokovať vstup Rumunska do schengenského priestoru voľného pohybu.
Rakúsky prezident Alexander Van der Bellen v piatok (9. 12.) uviedol, že veto ľutuje. Podľa šéfa rakúskej diplomacie Alexandra Schallenberga je rumunská reakcia prehnaná.
Rakúsko na štvrtkovom (8. 12.) zasadnutí ministrov vnútra členských krajín Európskej únie odmietlo podporiť vstup Rumunska do schengenu. Rozhodnutie zdôvodnilo tým, že cez rumunské územie vedú cesty, po ktorých prevádzači pašujú migrantov do Rakúska aj do iných krajín Európskej únie.
Viedeň tiež poukazuje na to, že Rumuni zaujímajú štvrté miesto medzi krajinami, odkiaľ pašeráci pochádzajú. Spolu s Rumunskom musí na vstup ďalej čakať tiež Bulharsko. Obe krajiny pritom podľa Európskej komisie spĺňajú potrebné podmienky už viac ako desať rokov.
„Vzhľadom na rakúsky postoj hlasovať proti pristúpeniu Rumunska do schengenského priestoru bol povolaný na konzultácie mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Rumunska v Rakúskej republike Emil Hurezeanu,“ uviedla vo vyhlásení rumunská diplomacia.
Zníženie úrovne diplomatických vzťahov je podľa ministerstva „politickým gestom, ktoré zdôrazňuje rozhodný nesúhlas s rakúskym konaním“.
Významný symbolický krok
Povolanie veľvyslanca na konzultácie v diplomacii vnímajú ako významný symbolický krok, ktorý ukazuje na problém vo vzájomných vzťahoch. Rakúska agentúra APA v tejto súvislosti píše o „drastickom“ opatrení. Dĺžku jeho trvania Bukurešť nespresnila.
Rumunský premiér Nicolae Ciuca už vo štvrtok (8. 12.) povedal, že „rakúskemu neflexibilnému postoju nerozumie“. Rumunsko sa bude podľa neho naďalej o prijatie do priestoru bez hraničných kontrol usilovať. Minister energetiky Razvan Nicolescu podľa agentúry Agerpres uviedol, že Rakúsko by malo za neprijatie do schengenu vyplácať Rumunsku odškodné vo výške 200 miliónov eur mesačne.
Mieru rozladenia z rakúskeho veta ilustrujú v Rumunsku tiež výzvy na bojkot rakúskych firiem, od nápojov Redbull, cez banku Raiffeisen po energetickú spoločnosť OMV.
Rakúsky prezident Van der Bellen uviedol, že rozhodnutie rakúskej vlády zablokovať vstup Rumunska do schengenu „mimoriadne“ ľutuje. Pripustil, že sa jeho krajina nachádza z hľadiska prisťahovalectva v krajne ťažkej situácii, tá však podľa neho nemá čo do činenia s rozšírením schengenského priestoru.
Rakúsky prezident: Doplatí na to naša ekonomika
„Neviem ako toto zablokovanie rumunského vstupu do schengenu zmení niečo na situácii v Rakúsku,“ povedal prezident. „Vidím len, že sme si na európskej úrovni vyslúžili veľa nevôle,“ dodal s tým, že na krok nevyhnutne doplatí rakúska ekonomika.
Rozhodnutie ľudového ministra vnútra Gerharda Karnera uplatniť proti Rumunsku právo veta podľa rakúskych médií nemá podporu ani niektorých Zelených, ktorí sú koaličným partnerom ľudovcov (ÖVP) v rakúskej vláde.
Za „prehnanú“ považuje rumunskú reakciu rakúsky minister zahraničia Schallenberg, ktorý zároveň nevidí dôvod, prečo by mal spor prerásť v „roztržku„. Prisľúbil však, že v tejto veci sa bude usilovať o dialóg s Bukureštou.
Vo svojom oficiálnom vyhlásení ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že rakúsky postoj nie je v žiadnom prípade namierený proti Rumunsku. Ale sleduje „spoločné úsilie o európsku bezpečnosť“. Rozhodnutie nie je definitívne, jeho cieľom je pokračovať v dialógu s Rumunskom a Bulharskom „s jasným časovým rámcom“, dodalo rakúske ministerstvo podľa APA.
