Bez nich by liturgické slávenie nebolo. Ide o prosfory – liturgické chleby (obdoby rímsko-katolíckych hostií). Rozdiel je v tom, že majú iný tvar, sú s kváskom a pečú ich kňazi.
V kaplánskej kuchyni na fare v Prešove gréckokatolícky kňaz a kaplán Ján Varga pečie prosfory. Prvé pripravoval v seminári.
Potrebuje múku, vodu a soľ. Najmä múkou sa musí zásobiť vo väčšej miere. Ročne spotrebuje aj niekoľko desiatok kilogramov. „Tri (kilogramy) na celý mesiac takže dajme tomu nejakých 36 kilogramov,“ vysvetľuje Varga.
Pozrite si celú reportáž RTVS:
Doba je moderná, a tak za ruky hnetie cesto kuchynský robot. Na posledné úpravy však musí už použiť teplo i silu dlaní.
Pred pečením cesto označí pečiatkou. V rodinách kňazov sa aj dedia. Pre kaplána Vargu je lepšia drevená. Symbol na pečiatke je jasný.
„Navrchu tejto prosfory musí stále byť vyrazená pečiatka, ktorá symbolizuje Ježiša Krista,“ vysvetľuje hovorca Gréckokatolíckeho arcibiskupstva v Prešove Michal Pavlišinovič.
Kaplán Varga pečie raz za 14 dní. Prosfory si nosí z fary do chrámu, kde práve ich rozdelením na menšie kúsky sa liturgia začína. Bochník rozdelí približne na 30 kúskov.
Počas sviatkov ich kňazi rozdajú aj desaťkrát viac ako pri bežných dňoch. Najviac, takmer 25 000, ich rozdali počas vlaňajšej liturgie pri návšteve pápeža Františka v Prešove.